Prváčka Anička mala svoje prvé jarné prázdniny. Trávila ich u starkej na dedine. Starká bývala sama v domčeku na konci dediny. Za jej domčekom bolo pole a potom les, cez ktorý viedla lesná cestička. Jedného dňa sa Anička so starkou vybrali po obede na prechádzku cez les.
Anička sa najedla do popuku makových šúľancov, tak jej starká dovolila vziať si lízatko, od ktorého bola už Anička celá lepkavá. Starká niesla prútený košík, do ktorého chcela nazbierať podbeľ. Kráčali a rozprávali sa, keď tu zrazu zbadali uprostred lesnej cesty malé mačiatko. Sedelo tam, akoby len na nich čakalo.
„Pozri, starká, mačiatko!“ zvolala Anička.
„Aké je krásne!“ a Anička sa zohla k mačiatku a vzala ho do náručia. No zabudla, že v jednej ruke drží lízatko a kým ho stihla podať, starkej, mačiatko lízatko oblízalo.
„Fuj!“ skríkla starká. „Okamžite to lízatko zahoď, nie že dostaneš od toho mačaťa voľajakú chrontu!“ Anička poslušne zahodila lízatko do trávy a pritúlila si mačiatko k sebe. To sa jej zakvačilo pazúrikmi do trička, oprelo si hlávku o jej tvár a začalo priasť.
„Starká! Vezmime si to mačiatko domov! Si sama, aspoň ti bude veselšie! A bude sa volať Lízinka!“
Konečne sa starká prizrela mačiatku a neveriaco pokrútila hlavou.
“ Kto len mohol vyhodiť také mača? Ak sa nemýlim, je to britka a to sú drahé mačiatka! „
“ No dobre, vezmeme ho domov, ale budeme hľadať jeho majiteľa!“ súhlasila starká a tak Lízinka našla domov. Starká mačiatko uložila do košíka a vrátili sa domov.
