Za mrazivou skalou a vysokými kopcami sa rozprestieralo veľké kráľovstvo. Žili v ňom kráľ a kráľovná a ich malí princovia. Volali sa Šimon a Sanel. Obaja mali čierne vlásky, hlboké hnedé oči a úsmev od ucha k uchu. Boli veľmi dobrí a šikovní. Ich rodičia boli na nich hrdí. Každý deň vymýšľali hry, ktoré by sa mohli hrať, a každú chvíľu robili výnimočnou. Každý deň s nimi bol čarovný.
A to doslova. Princovia totiž mali tajomstvo. Skutočne dokázali čarovať. Keď spolu povedali čarovné zaklínadlo, ktoré poznali len oni, splnilo sa im všetko, čo si v tej chvíli priali. Vo vedľajšom kráľovstve, hneď za ďalším kopcom, žili ich teta a ujo. Často ich chodili navštevovať. Šimon a Sanel mali tetu a uja veľmi radi a radi s nimi trávili čas. Cesta do vedľajšieho kráľovstva viedla cez les. Jazdili k nim na koni a cestu si vždy užívali. Princovia a ich rodičia ju poznali naspamäť.
Jedného dňa, keď po nej prechádzali, sa však stalo niečo nečakané. Zrazu sa pred nimi objavili zbojníci. Vyskočili spoza kríka a zakričali: „Peniaze alebo život!“ Kone kráľa a kráľovnej sa zľakli a vyskočili na zadné nohy. Rodičia z nich takmer spadli. Šimon a Sanel boli tiež vystrašení, ale vedeli, že len oni môžu pomôcť rodičom a sebe. Pozreli sa na seba a hneď vedeli, že myslia na to isté. Potichu začali spoločne odriekavať čarovné zaklínadlo: „Nech sa všetko rýchlo zmení, nech to nie je už len sen. Veríme, že to bude teraz, splň sa naše želanie zaraz.“
Potom princovia zavreli oči, chytili sa za ruky a začali sa diať veci. Zbojníci spadli z koní a zo stromov sa spustili liany a začali ich tak pevne omotávať, že sa zbojníci nemohli ani pohnúť. Pokúšali sa utiecť, ale ich sila bola v porovnaní s čarovnou malá.
Rodičia nechápali, čo sa deje. Len krútili hlavami a sledovali, čo sa pred nimi deje. Princovia sa len potmehútsky smiali a čakali, kým stromy dokončia ich želanie. „Nuž, teraz môžeme hodiť zbojníkov na kone a odviezť ich rovno k tete a ujovi. Tam už si s nimi poradia.“ Sanel sa usmial a žmurkol na Šimona. A ako povedal, tak aj urobili.
Keď potom prišli k tete a strýkovi, odovzdali im zbojníkov a tí ich náležite potrestali.
Keď im všetko rozprávali, teta a ujo sa na seba len usmievali. Vedeli, že Šimon a Sanel sú výnimoční chlapci. Vedeli, že majú čarovnú moc. Ale vedeli aj to, že princovia sú čarovní aj v iných smeroch. V tom, že vedeli, ako správne používať svoju moc. A to je to najdôležitejšie.
