Jožko bol dobrý chlapec. Mal ale jeden škaredý zlozvyk. Veľmi často klamal. Boli to síce neškodné klamstvá, no aj tak to boli klamstvá a klamať sa, ako hovorila pani učiteľka, nesmie. Preto sa rozhodol, že si dá na Nový rok jedno pekné predsavzatie, nech to stojí, čo to stojí, nikdy už nikomu nezaklame.
Jožko bol na seba hrdý a tešil sa, ako sa polepší. Večer sa ho mama pýta: „Už si si umyl zuby?“ Jožko chcel v prvom momente zaklamať. Potom si však uvedomil, že si dal predsavzatie, a tak pokrútil hlavou a išiel si ich umyť. Bol na seba hrdý, páčilo sa mu to. No postupne, ako ubiehali dni, zistil, že hovoriť stále pravdu nebolo vždy jednoduché.
V prvý týždeň po vianočných prázdninách písali písomku z matematiky. Samozrejme, že sa neučil, a tak trošku pri písomke odpisoval od svojho spolužiaka Mareka. Učiteľka však na to prišla pri opravovaní písomiek a Jožka zavolala do kabinetu. „Písal si tú písomku sám?“ Jožko zaváhal. Chcel zaklamať, no spomenul si, čo si sľúbil na Nový rok. „Nie, pani učiteľka!“ Učiteľka si vzdychla. „Kto ti teda pomáhal? Povedz pravdu, neklam.“ „Bol to Marek.“ Jožko bol so sebou spokojný. Menej s ním však bol spokojný Marek, ktorý kvôli Jožkovmu prezradeniu ostal po škole.
Na druhý deň prišla Jožkových rodičov pozrieť teta Róza. Bola tučná a škaredá a oblečené mala nepekné krikľavé šaty. Jožka sa na ne opýtala: „Čo hovoríš, môj drahý na moje nové pekné šaty?“ „Vyzerajú hrozne!“ vyriekol opatrne Jožko, „vyzeráte v nich škaredšia a tučnejšia ako naozaj ste.“ Tetka Róza neverila vlastným ušiam a skoro sa obliala kávou. Mame skoro zabehol koláč a otec pustil z rúk sklenenú misu. Jožko však bol spokojný, hovoriť pravdu je ešte zaujímavejšie ako klamať. Teta Róza sa však nahnevala a dušovala sa, že už ku nim nikdy nepríde.
Večer si mama s otcom zavolali Jožka a dohovorili mu. Hovoriť pravdu je síce pekné, no niekedy pravdou môžeme ľuďom aj ublížiť. Jožko si uvedomil, že to prehnal. Na druhý deň zavolal tete Róze a ospravedlnil sa jej. A odvtedy síce stále dodržiaval novoročné predsavzatie a neklamal, no pravdu hovoril tak, aby to iných nebolelo.
