Adam bol veľmi milý a dobrý chlapec. So všetkým doma pomáhal, bol dobrý a nenáročný, nikdy sa na nič nehneval. Len jedna vec ho trápila. Jeho meno. Adam mal totiž meniny 24. decembra, na Vianoce, a vtedy sa oslavovali Vianoce a nie je jeho sviatok. Nemal tortu ani darčeky ani žiadnu oslavu, ba dokonca si na neho nikto ani nespomenul. Rozhodol sa teda, že si zmení meno.
Vybral sa teda na mestský úrad a zaklopal na prvé dvere, ktoré tam uvidel. „Ďalej!“ ozval sa hrubý hlas zvnútra. Adam vošiel dnu a predstavil sa tučnej panej sediacej za stolom, ktorá na neho nedôverčivo pozerala spod veľkých okuliarov. „Som Adam Novotka a chcel by som si zmeniť meno.“ „Meno? No meno… Ale to ja to nerobím! Mne sa tu platia dane. Chceš zaplatiť dane?“ Adam pokrútil hlavou, a tak ho úradníčka poslala k vedľajším dverám. Tam však zase sedela pani, ktorá mala na starosti vývoz smetí. „Naozaj nerobíte zmenu mena?“ pýtal sa Adam. Aj táto úradníčka pokrútila hlavou a smutný Adam zase išiel do ďalších dverí.
Prešiel snáď celý úrad, no nik mu zmeniť meno nechcel. Sadol si tam na lavičku a unavený rozmýšľal, aké meno by si vybral. Peter? Nie, to má každý. Michal? Pche! Denis? Vtom mu to napadlo. Bude sa volať Rocky! Ako ten z toho filmu. Všetci ho budú obdivovať! S omnoho lepšou náladou zase vstal a rozhodol sa, že pôjde pozrieť do kancelárií na druhom poschodí, keď do úradu vbehla mama s policajtom. Bola vystrašená a nahnevaná. Myslela si, že sa stratil.
Keď im Adam vysvetlil, čo tu robí, policajt sa zasmial: „Vieš čo Adam, nechaj si len svoje meno také, aké máš. Je to veľmi pekné meno. A tvojej mame oficiálne prikazujem, aby ti 23. decembra urobila veľkú oslavu s tortou a darčekmi. Myslím, že tvoja mama bude súhlasiť a ty za to nebudeš utekať z domu, aby si bez nej vybavoval takéto dôležité veci.” Mama aj Adam súhlasili. Bol to predsa oficiálny príkaz. A odvtedy sa Adamove meniny vždy riadne oslavovali.
