Kde bolo tam bolo, za horami a dolami žila dúhová víla Bella. Krásna víla nebola však obyčajnou vílou, svojimi kúzlami sa starala o to, aby po celom svete vznikali krásne farebné dúhy. Matka príroda poverila Bellu práve touto dôležitou úlohou.
A naša dúhová víla Bella bola veľmi šikovná a so svojimi malými trblietavými krídlami rada lietala navôkol a čarovala prenádherné dúhy. Pretože, milé detičky, dúhy vznikajú práve vtedy, keď prší a padajú kvapky z ťažkých mrakov a keď slniečko vykúka spoza mrakov.
A práve o tieto dúhy sa stará víla Bella, ktorá lieta po celom svete a vytvára krásne farebné dúhy. Jedného dňa, keď slniečko vychádzalo vysoko spoza stromov, si Bella všimla, že so slniečkom prichádzajú aj dažďové mraky. Krásna víla vedela, že to je jej chvíľa na čary. Bella zletela na oblohu, sadla si vysoko na konár stromu, pripravená vyčarovať krásnu dúhu hneď, ako spadne prvá kvapka. Ako tak Bella čakala na dážď a veselo si pospevovala, pripravila si svoj kúzelný prútik a už už išla vyčarovať dúhu, keď v tom jej čarovný prútik spadol.
,,Oh nie!“ skríkla Bella. Vedela, že to musí stihnúť vyčarovať, aby sa na ňu Matka príroda nenahnevala. Rozprestrela ligotavé krídla a zletela pomedzi husté stromy. No svoj prútik dúhová víla nevidela nikde. Bella si sadla na malý krík začala veľmi plakať. Musí ho predsa nájsť, inak bude celý svet smutní, že neuvidí krásne dúhy.
,,Čo sa deje?“ prihovoril sa jej jemný hlások. Bella sa rozhliadla, no nevidela nikoho. ,,Kto je tam?“ spýtala sa smutným hlasom. Jemný hlások jej odpovedal: ,,Ja som víla nádeje a radosti, som Anna. Sedím tu dole,“ prihovorila sa jej maličká zelená víla sediaca na lupienku kvetu. Dúhová víla pozrela na krásny ružový tulipán na ktorom sedela maličká víla. Bola malá ako hrášok!
Bella si popravila žlté šatočky a zletela k maličkej víle a povedala: ,,Stratila som svoj prútik, a preto neviem vyčarovať krásnu dúhu! Všetci budú smutní ak neuvidia oblohu posiatu krásnymi farbami.“ posťažovala sa maličkej víle Bella. Maličká víla Anna sa ju snažila rozveseliť. ,,Ja ti ju pomôžem nájsť! Nemôžeš to vzdať!“ povedala jej. Maličká Anna sa rozhodla svojej novej kamarátke dúhovej víle pomôcť ako len vie. A tak sa dúhová víla Bella vybrala hľadať svoj prútik s novou pomocníčkou, vílou nádeje a radosti Annou. Ako tak malé víly lietali po lese, prútik nikde nevideli. No v tom sa zrazu Anne niečo zaligotalo pred očami.
,,Aha tam je!“ skríkla veselo Anna. Bellin čarovný prútik bol zaseknutý v pavučine. Víly sa dohodli, že prútik opatrne vyberú, aby nezobudili veľkého pavúka chrápajúceho nad nimi. Zleteli nad pavučinu a už už išli vytiahnuť prútik, keď sa veľký pavúk zobudil.
,,Mám ho! Mám svoj prútik!“ vykríkla Bella a švihla ním na oblohu aby rýchlo vytvorila krásnu dúhu. No čo si víla nevšimla, veľký pavúk uväznil vo svojej pavučine maličkú vílu Annu.
,,ÁÁ!“ skríkla o pomoc Anna. No na lesom sa zrazu ocitla obrovská dúha, ktorá svojimi jasnými farbami oslepila pavúka a ten sa tak zľakol, že zaliezol do úkrytu. Anna sa rýchlo vymotala z pavučiny a spolu s Bellou dleteli do bezpečia, ďaleko od toho veľkého strašidelného pavúka. ,,Ďakujem za záchranu!“ povedala Anna, ,,to práve tvoja krásna dúha mi pomohla!“ povedala jej. Bella sa usmiala. ,,Ja ďakujem tebe, bez teba by som nenašla svoj prútik, naučila si ma nevzdávať sa!“ povedala jej Bella pohľadila maličkú vílu Annu po snehobielych vlasoch.
A tak sa víly stali nerozlučnými priateľkami, ktoré si vždy pomáhali. Bella čaruje dúhy po celom svete a víla Anna prináša nádej a radosť všetkým, ktorý si ju zaslúžia. Matka príroda len z výšky sledovala, ako si víly pomáhajú a tešila sa z toho, že sa nikdy nevzdávajú a že si našli k sebe cestu.
