Kedysi dávno bol jeden les, ktorý bol však už dávno zabudnutý ľuďmi. Hlboko v tomto tmavom borovicovom lese sa nachádzalo krásne priezračné jazierko. Vždy, keď na oblohu vyšiel snehobiely mesiac a sovy začali húkať na dobrú noc, pri jazierku začali tancovať malí čarovní elfovia. A práve preto sa tomu jazeru hovorilo mesačné jazero. Práve ligotavý mesiac na oblohe dával elfom čarovnú moc chrániť spevom les. Elfovia sa radovali, tancovali a oslavovali svoju krásnu mocnú kráľovnú, elfku Lunu.
V jednu čarovnú noc, bol mesiac vysoko na oblohe. Bol krásny spln. Malí čarovní elfovia veselo tancovali popri jazierku a vítali noc. Mesiac elfom dával kúzelnú moc a práve svojim spevom a tancom sa starali o to, aby bol v lese pokoj a každé zvieratko či čarovná bytosť bola šťastná a uchránená pred zlom. Uši mali špicaté, na hlavách mali malé korunky z kvetín a na sebe mali oblek z listov.
Ako si veselo pospevovali a tancovali pri jazierku, kráľovná Luna zrazu skríkla. Mesiac zakryl veľký tmavý fľak…alebo planéta? Nik nevie.
„Mesiac zmizol, mesiac zmizol!“ zakričala kráľovná Luna. Keď nemajú elfovia svetlo mesiaca, nevedia tancovať a spievať a tým pádom nevedia chrániť les. Elfovia začali behať popri jazierku a kričať o pomoc. Joj tí sa ale báli! Bez svetla mesiaca nevedia chrániť les a udržiavať harmóniu..čo keď príde veľký vlk a všetkých ich zje..
Kráľovná Luna bola však veľmi mocná a nevzdávala to. Nemohla dopustiť aby v lese a v jej kráľovstve nastal chaos. Nevzdávala sa a práve preto bola kráľovná. No elfovia plakali a kričali. Luna vedela, že bez mesiaca elfovia nevedia spievať či tancovať, no ona bola odhodlaná to nevzdať.
Vyliezla na najvyšší strom, blonďavé vlasy a šaty z ruží jej viali v jemnom vánku, pozrela sa k nebu a hlasno zaspievala: „Mesiac, mesiac, chráň nás ďalej, čarovnú moc nám dávaj neprestávaj… nenechaj nás tak, nenechaj nás navždy spať…“ spievala a spievala. Podarilo sa jej to. Dokázala zaspievať i bez mesiaca! Bola odhodlaná. Malí elfovia ju zdola sledovali a nariekali. Čakala čo sa bude diať. Vlci začali hlasne viť, vtáci nahnevane štebotať a poletovať.. pomaly nastával chaos.
Keď v tom mesiac na oblohe vyliezol spoza tmy a zvolal: „Budem vás chrániť, budem vás brániť, čarovnú moc vám dám, nenechám vás spať!“ On ju vypočul! Kráľovná Luna zlieza zo stromu a keď mesiac vyšiel všetci elfovia začali spievať, no nie lesu či kráľovnej, začali spievať mesiacu a ďakovať mu.
Kráľovná bola rada, že ju mesiac vypočul a vedela, že sa nikdy netreba vzdávať. Dokážeš aj to, čo si myslíš že sa nedá. Luna vedela, že je dôležité veriť a nevzdávať sa. Keď veríš čary sa splnia.
