O hračkách povedačkách – Pastelky

Julka a Andrejko boli dvojičky. Spoločne chodili do školy. Spoločne sa delili o detskú izbičku. A spoločne teraz odišli na prázdniny. Už to bolo niekoľko dní, čo byt stíchol. Len večer, keď zaspali aj susedia, v detskej izbe sa začali ozývať… Viete čo? Stavte sa, že neuhádnete!

Hračky! Presne tak, hračky sa začali rozprávať. Rozprávali sa zväčša o Julke a Andrejkovi a potom boli z toho smutné. Starý plyšový medveď sa už na to nemohol pozerať, a tak jedného dňa navrhol, aby každý večer jedna hračka porozprávala o tom, čo s Julkou a Andrejkom zažili. Tak im večery rýchlejšie utečú a deti budú skôr doma. Hračky začali rozprávať. Na ôsmy deň rozprávali pastelky.

Joj. Aké sme len boli rady, keď sme sa dostali do tejto rodiny. Dlhý čas sme ležali v obchode a nikto si nás nechcel kúpiť. Všetci chcú len tablety, mobily a kresliť si už nikto nechce. A potom prišla taká pani. Dlho sa obzerala po obchode, obzerala, prezerala a nakoniec nás chytila a vložila do košíka. To bolo radosti! Vtedy sme ju nepoznali, ale dneska už vieme, že je to teta našich detí, Andrejka a Julky. Išla k deťom na návštevu a rozhodla sa im niečo priniesť!

Rozprávka na čítanie - O hračkách povedačkách Farbičky
O hračkách povedačkách – Pastelky

Pamätám sa veľmi dobre na prvý deň tu. Andrejko nás celý nedočkavý vytiahol z tašky, ale keď zistil, že sme LEN pastelky, veľmi sa nepotešil. Hodil nás na gauč a viac sa o nás nezaujímal. Zato Julka si nás zobrala aj do družiny a pekne s nami kreslila. Jedného dňa boli deti opäť v družine. Andrejko bol nahnevaný, pretože sa pohádal s Jankom z vedľajšej triedy. Durdil sa a nechcel nič robiť. A potom nás zbadal. My sme sa potešili. Konečne si aj on niečo pekné s nami nakreslí. Lenže ako sme sa mýlili. Nič pekné Andrejko nenakreslil. Nakreslil Janka! Lenže akého ho nakreslil! Jáj! Veľkú hlavu, ešte väčšie uši, krivý nos, ústa bez zubov a po lícach mu spravil strašné pehy! A ešte tam aj napísal: Jano z 5.C.

To vám ani nemusím rozprávať, ako sme sa hanbili. Julka s nami kreslila vždy pekné veci. Kvetinky, zvieratká. A Andrej nakreslil takúto obludu. Dúfali sme, že papier pokrčí a zahodí. No on nie. Ten beťár ho ešte vystavil na nástenku. Okolo chodili deti a smiali sa. Na chudáka Janka ukazovali prstom a porovnávali ho. Vraj ho ten Andrej dobre vystihol.

Janko sa nahneval, prišiel k Andrejkovi a chcel ho vyťahať za uši, no vtom prišla pani učiteľka. Janko si však zlosť stihol vybiť na nás. Rozlomil modrú pastelku. Preto je teraz taká krátka a nedá sa poriadne zastrúhať! Veľmi sme sa za to na Andrejka hnevali. No pani učiteľka ho našťastie potrestala a on si uvedomil, že kresliť by sa mali len pekné veci. Odvtedy už nakreslil koníka aj loď, no Julku máme aj tak radšej! Z tej raz bude určite maliarka! 

4.7/5 - (55 votes)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *