Ďaleko v hlbokom lese stála drevená chalúpka. Mala červenú strechu, drevené dvere, maľované okná s farebnými záclonkami a bola celá zelená. Vyzerala úplne rozprávkovo. Žila v nej dobrá ježibabka s ježidedkom.
Obaja boli už veľmi starí, ale keďže boli čarovní, nevadilo to. Obaja mali na nose bradavicu a keď chodili, opierali sa o palicu. Ježibabka veľmi rada varila a tak každý deň z chalúpky vychádzala nádherná vôňa. Ježidedko mal veľmi rád jedlo od ježibabky.
Jedného dňa sa ježidedko rozhodol, že pôjde na prechádzku do lesa. Kráčal lesným chodníkom okolo malín a čučoriedok. Zabočil doprava, potom zase doľava a zrazu zistil, že nevie, kde je. Les poznal veľmi dobre, ale zle videl. Stratil sa. Vôbec netušil, kde by mohol byť. Ešte chvíľu chodil po lese dookola a snažil sa nájsť lesnú cestičku, po ktorej prišiel, ale nikde nebola. Po chvíli blúdenia ho boleli nohy, a tak si sadol pod veľký strom a odpočíval.
Medzitým už mala doma ježibabka o svojho ježidedka strach. Nervózne chodila okolo chalúpky a obzerala sa na všetky strany, ale on neprichádzal odnikadiaľ. “ Určite zablúdil. Ale ako ho mám naviesť späť, keď ešte tak zle vidí?“ uvažovala ježibabka nahlas.
Po niekoľkých minútach dostala veľmi dobrý nápad. „Uvarím to najvoňavejšie jedlo, aké poznám. Vôňa sa bude šíriť lesom. Len čo ju ježidedko zacíti, pôjde za nosom až domov,“ pomyslela si ježibabka a dala sa do práce. Nebolo to však ľahké. Najprv musela naštiepať drevo, aby mala čím kúriť v peci. Potom nazbierala zo záhrady tie najvoňavejšie bylinky a musela priniesť vodu zo studne, aby v nej bylinky uvarila. Zo svojej záhrady nazbierala zeleninu a spolu s bylinkami ju vložila do vody. Pridala k nim korenie. Voda začala bublať a miestnosťou sa šírila vôňa jedla.
Ježibabka rýchlo otvorila okná a dvere, aby sa vôňa dostala do lesa, čo najďalej k ježidedkovi. A aby sa uistila, že vôňa sa bude šíriť celým lesom, vzala vejár a začala ním mávať od dverí smerom k lesu. Potom vyslovila čarovnú vetu: „Vôňa byliniek ďaleko leť a môjho milého mi priveď.“
Celý les sa rozvoňal. Vôňa bola silnejšia ako vôňa kvetov či živice na stromoch. Čarovná veta ju preniesla až k stratenému ježidedkovi, ktorý dovtedy len smutne sedel pod stromom. Vtom mu do nosa udrela známa vôňa byliniek. Vyskočil na nohy, schmatol palicu a nasával záchrannú vôňu. Nechal sa ňou viesť, až sa konečne dostal k svojmu čarovnému domčeku, kde ho čakala šťastná ježibabka. Z diaľky naňho volala: „Vedela som, že ju spoznáš a prídeš!“
Ježidedko bol veľmi rád, že ho jeho ježibabka doviedla domov. A keď videl, čo všetko musela preto urobiť, vážil si ju ešte viac. Dodnes obaja žijú v rozprávkovej chalúpke a navzájom si pomáhajú svojimi kúzlami. Vážia si, že sú tu stále jeden pre druhého.
Krásna rozprávka 😊