Na jednom dvorčeku žil kohút, ktorý mal svoju sliepočku. Kohút si väčšinu dňa len preberal farebné pierka a sliepočka behala po dvore a hľadala pre oboch zobanie. Jedného dňa sa rozhodli, že si spestria život a zájdu do obory na jahody.
Dohodli sa, že sa spolu podelia o každú jahôdku, ktorú nájdu. Sliepočka čoskoro jednu červenú jahôdku objavila a pekne sa s kohútikom podelila. O chvíľu našiel jahodu aj kohútik, ale deliť sa mu nechcelo a rýchlo ju zhltol sám, aby si toho sliepočka nevšimla. Lenže jahoda bola príliš veľká a zasekla sa kohútikovi v krku a ten nemohol dýchať. „Sliepočka, dones mi prosím zo studničky trochu vody, inak sa zadusím,“ sípavo prosil svoju družku.
Sliepočka sa okamžite rozbehla ku studničke: „Studnička, prosím, daj mi vodu pre kohútika. Leží tam v obore, nožičky má hore, bojím sa, že mi umrie.“
„Dám ti vodu, ale až mi od krajčírky prinesieš veľkú šatku. Slnko na mňa svieti celé dni, potrebujem tieň, inak vyschnem,“ odpovedala na sliepočkinu prosbu studnička.
Sliepočka teda rýchlo bežala ku krajčírke, aby od nej získala šatku, tú dala studničke a od studničky aby potom dostala vodu pre kohútika. Keď dobehla ku krajčírke, prosebne spustila.
„Krajčírka Anička, daj mi prosím šatku pre studničku. Tá mi za ňu dá vodičku pre môjho kohútika. Leží tam v obore, nožičky má hore, bojím sa, že mi umrie.“
Krajčírka bola ochotná sliepočke šatku dať, lenže len za to, keď jej od obuvníka prinesie nové črievice.
A tak sliepočka bežala tentokrát za obuvníkom. Keď tam dobehla, hneď úpenlivo prosila: „Obuvník Matej, daj mi prosím nové črievičky pre krajčírku Aničku. Tá mi za ne dá šatku, tú dám studničke a tá mi za ňu dá vodičku pre môjho kohútika. Ten leží v obore, nožičky má hore, bojím sa, že mi umrie.“
„Dám ti nové črievice pre krajčírku, ale potreboval by som od prasiatka štetiny. Keď mi ich prinesieš, dostaneš črievice.“
Utekala teda sliepočka za prasiatkom, aby od neho vyprosila štetiny. Prasiatko súhlasilo pod podmienkou, že mu donesie od kravičky smotanu.
A bežala sliepočka ku kravičke. Tá jej smotanu prisľúbila za trochu trávičky z lúky. Sliepočka utekala na lúku a prosila ju o trochu trávičky pre kravičku. „Dám ti trávičku, ale najprv mi musíš vyprosiť z neba trochu rosy, aby som sa zavlažila,“ prisľúbila lúka.
Nešťastná, uštvaná sliepočka obrátila oči k nebu a prosebným hláskom volala: „Nebo, nebíčko, daj mi prosím trochu rosy pre lúku. Tá mi dá trávičku pre kravičku, kravička mi dá smotanu pre prasiatko, prasiatko potom štetiny pre obuvníka, ten zase črievice pre krajčírku, tá šatku pre studničku a od studničky potom dostanem vodičku pre môjho kohútika. Ten leží tam v obore, nožičky má hore, bojím sa, bojím, že mi umrie.“
Keď nebo videlo úbohú sliepočku, zľutovalo sa nad ňou a zoslalo na lúku trochu vlahy. Konečne sa sliepočka dočkala pomoci aj bez protislužby!
Lúka teraz už ochotne dala sliepočke trochu trávičky. S trávičkou bežala sliepočka ku kravičke. Od tej dostala smotanu, ktorú utekala dať prasiatku. Od prasiatka bežala k obuvníkovi so štetinami. Ten jej daroval črievice, ktoré utekala dať krajčírke. Prevzala si od nej šatku a s ňou sa ponáhľala k studničke. Studnička jej dala vodičku a sliepočka uháňala s vodičkou ku kohútikovi a dala mu napiť. Zaseknutá jahoda teraz pekne skĺzla až do bruška. Kohútik vyskočil na nohy a z plného hrdla zakikiríkal: „Kikirikí!“ A so svojou dobrou a obetavou sliepočkou sa už radšej vždy podelil.
