Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden čudný kráľ. Prečo čudný? No lebo mal čudnú záľubu. Nie, nie! Nemal rád poľovačky ani cestovanie, nezbieral šperky a nevenoval sa koňom tak, ako to robia ostatní králi. Tento kráľ veľmi rád piekol.
Vždy keď mal voľnú chvíľu, bol v kuchyni a spolu s ostatnými kuchármi piekol zákusky od výmyslu sveta. Kráľovná, princ, radcovia, ale aj celé kráľovstvo s nedôverou sledovalo, ako sa kráľ nevenoval kráľovstvu, ale kuchyni. Kuchyňa bola jeho kráľovstvo. Raz dostal kráľ pozvánku na slávnosť koláčov. Chystal sa tam ísť, aj keď kráľovná nesúhlasila. „Nechoď tam! Môže tam byť susedný kráľ Valislav! Vieš, že ťa chce chytiť a uväzniť, aby si mohol zobrať naše kráľovstvo!“ Kráľ ju však nepočúval! Na slávnosti koláčov jednoducho musí byť! Koľko veľa nových receptov získa! Cestou na slávnosť ho však zastavil iný koč. Vojaci v ňom ho prinútili presadnúť si do ich kočiara. „Ale páni! Ja sa ponáhľam na slávnosť koláčov! Idem sa učiť nové recepty!“ Vojaci síce povedali, že ho tam vezmú a kráľ sa uspokojil, no neskôr, keď ho zavreli do väzenia zistil, že ho oklamali! Kvôli nejakým koláčom opustil kráľovstvo! Ktovie, čo teraz bude s kráľovnou a jeho synom. Valislav určite obsadí celé kráľovstvo a zoberie mu korunu! Kráľ sa však mýlil. O dva dni neskôr ho prišiel zachrániť jeho syn. To bolo radosti! Kráľ si vtedy uvedomil, že sa musí vzdať kraľovania a prenechať korunu synovi, ktorý sa o kráľovstvo bude starať lepšie. A čo robil kráľ, keď prestal kraľovať? No piekol! Celé dni! Všetci jeho poddaní sa napchávali koláčmi a mali doslova sladký život!
