Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden sedliacky chlapec. Volali ho Jurko. Jurko bol lenivý. Nič sa mu nechcelo robiť. Pomáhať doma s gazdovstvom? Kdeže! Celý deň sedel na peci a počúval rozprávky, ktoré rozprávala jeho stará mama najmenším súrodencom.
Raz stará mama rozprávala príbeh o zakliatej princeznej. Zlá čarodejnica ju zakliala do jaskyne v hlbokých horách a nikto sa k nej už celé storočie nemohol dostať. Jurka príbeh zaujal len na chvíľku. Potom zase zadriemal a prespal celý deň. Tak ho našiel jeho otec, starý gazda. Toho Jurkova lenivosť veľmi nahnevala! Čo je veľa, to je dosť! Gazda zobudil Jurka a vyhnal ho z domu. „Vráť sa domov vtedy, keď vykonáš niečo odvážne a osožné a keď si nájdeš nevestu, ktorá by ťa chcela! Hoc veľmi pochybujem, že takú nájdeš. Pretože žiadna by nechcela takého lenivca, ako si ty!“ Jurko sa teda vydal na cestu. Bol urazený, že ho otec tak ponížil. Najskôr sa zo slobody tešil, no potom mu to prišlo ľúto. Chýbal mu otec i celá rodina.
Lenže… Čo osožné a odvážne by spravil, aby otca presvedčil, že sa môže vrátiť? Vtedy si spomenul na starú rozprávku a zakliatu princeznú a rozhodol sa, že princeznú oslobodí a vráti sa s ňou domov. Lenže ako sa oslobodzujú zakliate princezné? Veď ani nevedel, kde sa nachádza! A hoci nevedel, kde je princezná, vedel kde je stará babizňa, o ktorej ľudia hovoria, že je čarodejnica. Tá to isto bude vedieť! Pôjde za ňou!
A Jurko skutočne išiel. Babizňa si Jurka vypočula a potom mu povedala: „Ja ti, Jurko, pomôžem nájsť a oslobodiť zakliatu princeznú, ale ty u mňa musíš rok slúžiť! Práca bude ťažká a tvrdá! Nechcem tu žiadneho lenivca!“ Jurko súhlasil. Aj tak nemal žiadneho iného východiska. A tak začal Jurko slúžiť u čarodejnica, aby vyslobodil zakliatu princeznú. A o tom, ako slúžil si už prečítate v ďalšej rozprávke.
