Bola raz jedna záhrada, kde ste okrem krásnych farebných kvietkov, rôznych zeleninový záhonov, či všakovakých ovocných stromčekov mohli natrafiť i na jeden starý strom – veľkú pani vŕbu. O túto záhradku sa starala babička Ľudmilka, ktorá tam bývala už dlhé roky. A starú vŕbu mala babička veľmi rada. Už ako dieťa sa pri nej so svojimi súrodencami či kamarátmi z dediny vždy hrávala. Stará vŕba z výšky sledovala hrajúce sa detičky a dávala na ne veľký pozor. A nedávala pozor iba na detičky – babička vedela, že to bola kráľovná celej záhradky.
Ako Ľudmiľka starla, starla i stará vŕba. Ako vieme, stromy sa dožívajú veľa rokov, pokiaľ sa o ne dobre staráme ak nechytia nejakú chorobu, alebo ich nenapadnú nejaké škodlivé chrobáky. No vŕba u babičky Ľudmilky bola už stará a chorá.
Jedného slnečného dňa k babičke prišla na návštevu vnučka Daniela. Malé blonďavé dievčatko sa zvítalo s babičkou a hneď utekalo na záhradku, kde si na tráve rozprestrelo deku a poukladalo si na ňu svoje bábiky. Ako sa tak Danielka hrala s bábikami pod veľkou vŕbou, niečo zašumelo. Dievčatko sa pozrelo do lístia a koruny stromu, no nevidela tam vtáčika, ba ani malú ryšavú veveričku, len vŕbu. Vŕba bola smutná.
O chvíľu prišla aj babička, starostlivo pozrela na vŕbu a spýtala sa jej: „Vŕba moja milá, prečo si taká smutná?“ Potom sa chytila jej kmeňa, ktorý bol napadnutý zlými chrobákmi a pohladila ho. Babička bola z toho veľmi smutná, veľmi si priala aby sa jej vŕba vyliečila. Aj lístky už mala vŕba skoro všetky opadané i keď jeseň ešte nebola. Kmeň mala celý zničený. Už nebola taká krásna kráľovná záhrady ako kedysi, spomínala si babička Ľudmila.
Malá zvedavá Danka prekvapene pozrela na babičku. Ešte nikdy ju nepočula rozprávať sa so stromom. „Vieš, každý strom, kvietok či krík cíti. Preto sa o ne musíme poctivo starať. A ja cítim, že moja milá stará vŕba zomiera,“ povedala babička svojej vnučke.
Danka zostala tiež smutná: „A ako by sme starú vŕbu zachránili, babi?“ spýtala sa vnučka svojej babičky. „No moja milá, to by musel byť zázrak. Musel by sa stať naozaj čarovný zázrak, aby sa moja stará vŕba vyliečila. Skúsila som už všetko, no nič jej nepomohlo,“ povedala babička a odišla dnu piecť pre vnučku koláčik. Danielke to však nedalo. Prírodu mala rada, vedela že ju musíme chrániť. A práve preto musela predsa vŕbu nejako zachrániť.
A ako sa to malej Danke podarilo? Dokázala babičkinu starú vŕbu zachrániť? To sa milé zvedavé detičky dozvieme v ďalšej časti príbehu.
