Miško bol švárny mládenec. Bol pekný a múdry, šikovný, silný a odvážny. Zaľúbil sa do Katky. Katka však bola richtárova dcéra a richtár bol zlý a pyšný muž. Nechcel dovoliť, aby sa Katka vydala za Miška, pretože Miško nebol bohatý. Miško bol obyčajným chovateľom koní. Richtár však nechcel, aby ostatní ľudia vedeli, aký je pyšný, že myslí iba na majetky, a že nedovolí dvom mladým ľuďom ľúbiť sa. Preto dal Miškovi podmienku. Katku si musí zaslúžiť. Musí v dedine postaviť nový kostol.
Miško sa úlohy nezľakol. Súhlasil a pustil sa do práce. Začal voziť kamenie. Vozil ho celý deň až do neskorej noci. Keď už nevládal, odišiel domov pospať si. Ráno sa tešil, že kamenie je už navozené a že práca bude ľahšie odbúdať. Keď však prišiel na miesto, kde mal stáť kostol a kde vozil kameň, bolo tam prázdno. Ani jednoho jediného kameňa. Miško nechápal. Pýtal sa ostatných ľudí, no nikto nič nevidel, o kameňoch nepočul. Nuž Miško začal voziť kamene druhýkrát. Navozil ich a večer si išiel zase ľahnúť. Keď sa však ráno zobudil a chcel sa vrátiť k práci, zistil, že kamene tam zase nie sú. To isté sa opakovalo aj tretí deň.
Miško už bol zúfalý. Takto kostol nikdy nepostaví a nikdy sa s Katkou neožení. Rozhodol sa, že v noci nepôjde domov, ale bude kamene strážiť. Ľahol si na kamene a dával pozor, až z toho stráženia zaspal. Tu sa zobudil na šuchot. „Stoj! To ty kradneš moje kamene, aby som tu nemohol postaviť kostol?” Miško nevidel, kto to je, počul len tajomný hlas. „Nie, to ja nekradnem kamene. Ja som ti prišiel poradiť. Nestavaj kostol na tomto mieste. Postav ho hore na kopci.”
Miško nechápal, no skôr, ako chcel od tajomnej osoby niečo zistiť, postava zmizla. Ako dym. Miško však neznámeho poslúchol. Ešte v tú noc previezol všetky kamene na kopec a tam začal stavať kostol. O týždeň bol kostol hotový a Miško s Katkou v ňom mali svadbu.
Miško dodnes nevedel, kto bol neznámy, ktorý mu dal v tú noc takú užitočnú radu. Niektoré baby v dedine si myslia, že to bol snáď svätý Michal Archanjel, po ktorom aj kostol pomenovali, ktorý nechcel, aby stál kostol pri krčmách a bral Miškovi kamene. Iní zase tvrdia, že kamene bral richtár, aby sa Miškovi nepodarilo kostol postaviť. Kto vie, ako to bolo!
Isté však je, že ten kostol tam stojí dodnes a chodia doň ešte Miškove prapravnúčatá!
