Za horami, za dolami, v strede kúzelného lesa plného borovíc, týčila sa malá veža. A vysoko vo veži žila krásna princezná Jasmína. Nebola to však hocijaká princezná. Bola zakliata.
Kedysi žila so svojou mamou kráľovnou a otcom kráľom v krásnom veľkom zámku, kde bola obklopená služobníctvom, bohatstvom či krásnymi šatami z celého sveta. No princezná bola veľmi pyšná a nič si nevážila, a preto si jedného dňa jej rodičia povedali dosť. Zavolali si na pomoc čarovnú vílu, ktorá mala z princeznej dostať všetku pýchu a namyslenosť.
Čarovná víla, preto krásnu Jasmínku „zakliala“ do čarovnej veže, z ktorej sa dostane len vtedy, keď vo svojom srdci nájde dobro, a nie pýchu či klamstvo. A práve za svoju pýchu, ju čarovná víla „uväznila“ vo svojej vlastnej veži, bez služobníctva či rodiny. Princezná mohla ísť len z veže do blízkeho lesíka, kde si nazbierala čučoriedky či bylinky, ďalej ju čarovná víla nepustila.
Princezná sa snažila z veže či lesíka dostať naspäť domov, avšak pýcha ju nepustila a vždy sa v začarovanom kruhu dostala späť do veže. Bolo to kúzlo. Jasmínka si musela v malej kuchynke vo veži sama variť či piecť a sama sa o seba postarať. No bolo to ťažké a princezná len stále nadávala a čakala kým pre ňu rodičia, králi, prídu. Chýbalo jej zlato a prepych.
No ako tak sa vedela o seba postarať. Samozrejme, čarovná víla chodila princeznú kontrolovať, doniesla jej potraviny, či jej pomohla ako vedela. No princeznine srdce bolo stále chladné. Ako dni ubiehali, princeznej bolo každý deň len smutnejšie a smutnejšie. Chcela byť už doma. Z dní sa stali mesiace.. Jedného slnečného rána, princezná ešte snívala vo svojej posteli a nahlas vyfukovala, keď ju zrazu prebudil veľký buchot. Jasmína rýchlo vyskočila z pod perín a nakukla do svojho malého okienka.
,,Prosím, otvorte, som zranený, prosím!“ nariekal neznámy mužský hlas a búchal Jasmínke na dvere jej veže. Jasmínka sa zľakla, vedela, že s cudzími ľuďmi sa rozprávať nesmie, ale ten chlapec vyzeral, že naozaj potrebuje jej pomoc. Nakukla viac z okienka a videla, že chlapec ma boľavú ruku. Neváhala, vyskočila na nohy a utekala dolu schodmi pomôcť neznámemu chlapcovi.
,,Čo tu robíš?“ spýtala sa princezná prekvapivo. Blonďavý chlapec v zbroji si držal boľavú ruku, z ktorej kvapkala krv. ,,Prepadli ma, keď som sa vracal späť do zámku, prosím potrebujem trošku vody a obväz,“ nariekal mladý muž. Princezná váhala, položila chlapcovi ešte pár otázok a potom ho pustila dnu.
A ako dopadol príbeh o zakliatej princeznej? Pomohla zranenému mladému chlapcovi v zbroji? Objavila vo svojom srdci lásku či dobro a vyslobodila sa z veže? To sa dozvieme v ďalšej časti o zakliatej princeznej..
