Bola raz jedna mačička Micka, ktorá žila vonku na ulici. Rušné a kľukaté uličky mesta, iné zatúlané mačky či odpadkované koše bolo to jediné čo Micka poznala. A práve to bol domov sivej mačičky. No, teda nebol to domov na aký sme my, ľudia, či iné domáce zvieratká zvyknuté. Micka totiž nepoznala lásku… nemala žiaden teplý pelech, hračky či majiteľa, ktorý ju s láskou hľadí a dáva jej papať. Mala len malú papierovú krabicu, kde žila.
Micku zobudilo krásne ráno plné slnka, ktoré jej svietilo priamo do krabice pri smetiaku, kde prečkávala dlhé noci či chladné počasie. Vykukla z krabičky, či tam náhodou nestriehne nejaký zlý pes či človek a opatrne z nej vyskočila. Ladne sa postavila, ponaťahovala si chrbátik, pooblizovala si labky a už-už sa šla vybrať do rušných ulíc veľkomesta aby si niečo ulovila na papanie, keď v tom začula hlasné: „Pomóc! Pomóc!“
Micka sa poobzerala po okolí, no nikde nikoho nevidela. Vyskočila obratne na smetiak pri svojej krabičke, aby sa pozrela z výšky. Poobzerala sa okolo seba, keď si v tom všimla ako malé dievčatko kričí o pomoc z okna jedného z bytov, pod ktorými Micka žije v krabici. Z okna sa valil veľký dym. To znamenalo len jediné. Oheň! Dievčatko kývalo vôkol seba malými rúčkami zo strany na stranu a do toho silno kašľalo ako volala o pomoc. Och ten dym. „Čo keď je oheň už pri nej? Musím jej nejak pomôcť!“ povedala si Micka a rozbehla sa do ulíc.
Tam sa ľudia premávali po ulici jedna radosť a autá sa premávali kade tade. Jasné, že malé dievčatko nikto nepočuje cez ten ruch. Micka sa rozutekala a pri prechode predchodcov všimla mladú pani. Začala okolo nej cupitať a mňaučať. No pani si ju nevšímala a odbila ju jasným: „Heš!“
Micka smutne zamňaukala. Vzdávať sa však nechcela. Začal opäť naliehavo mňaukať a drgala do pani ňufáčikom. Tá si ju síce nevšímala, ale všimol si ju starší pán, ktorý stál vedľa nej. Čupol si k Micke, tá zamňaukala kusla ho do nohavíc snažiac sa ho potiahnuť. Potom sa Micka rozbehla do svojej uličky aby ukázala pánovi čo sa deje.
„Počkaj mačička, kam ideš?“ kričal na Micku pán a našťastie ju nasledoval. Hneď ako vošli do uličky sa Micka vyšplhala k dievčatku, kde si sadla na parapetu okna a hlasne mňaukala. Pán si hneď všimol, že mačička sa snaží dievčatku pomôcť. Pán rýchlo vytiahol telefón, zavolal hasičov a záchranku, ktorý hneď po príchode dievčatko vyslobodili. Našťastie bola v poriadku.
„Ďakujem Vám za záchranu!“ povedala dievčatko pánovi, ktorý zavolal pomoc. „To neďakuj mne, ale tuto kamoške mačičke, ktorá ma zavolala!“ povedal dievčatku ujo s úsmevom. Dievčatko chytilo malú Micku do náručia a vyobjímala ju od radosti.
Mamička dievčatka sa práve vracala z obchodu, keď si všimla čo sa deje. Dievčatko jej všetko vysvetlilo a neuveríte… mačička Micka našla svoj pravý domov. Malé dievčatko bolo zdravé a v poriadku, pretože ju Micka zachránila. A dievčatko si ju za odmenu zobralo domkov. Síce sa dievčatko s maminkou museli sťahovať, no mali novú pomocníčku so sťahovaním, záchrankyňu Micku, ktorá našla svoj domov a lásku.
Krásna rozprávka❤️