Do základnej školy na Hradnej ulici chodí obor. Nebojte sa ničoho, je to dobrý obor. Volá sa Miško a je veľmi láskavý a milý. Hoci sa nezmestí do triedy, sedáva vonku a učí sa cez otvorené okno. Vždy pomôže, napríklad školníkovi, keď potrebuje preniesť nejaké ťažké veci. Miško ich zdvihne jedným prstom. Miško je však veľmi smutný. Veľmi rád by športoval.
Závidel deťom, že sa naháňajú na ihrisku a hrajú rôzne hry. Lenže aký šport mu vybrať? Skúšali už všeličo. Miško však nemohol skákať cez kozu ani behať člnkový beh. Nedarilo sa mu ani vo vybíjanej a pri tenise, pri tenise odpálil loptičku až do iného mesta.
A tak ho pán učiteľ postavil do bránky na futbale. Miško zakryl celú bránku a druhé družstvo nemalo najmenšiu šancu. Nezostal voľný ani kúsoček! A to bolo celkom nespravodlivé. Deti s Miškom futbal nechceli hrať. A Miško len sedel na lavičke a smutne sa díval, ako ostatní športujú.
Jedného dňa išli na vychádzku. Zrazu sa obloha zamračila a hrozilo, že začne pršať, ba že bude aj veľká búrka. Pani učiteľka sa zľakla, že zmoknú, no Miško ju upokojil. Vyložil si ju a aj ostatných spolužiakov na plecia a šup. Jemu stačilo prejsť pár krokov a už bol späť v škole.
Vtedy objavili, že pre Miška bude tým najlepším pohybom turistika. Veď každý z nás má niečo, na čo sa hodí a čo mu pôjde. Len to niekedy treba dlhšie hľadať.
