Olovo

Adventná rozprávka 20. z 24

„Štedrý deň je deň plný kúziel a zázrakov,“ vysvetľovala Anjelka škriatkovi, keď sledovali, ako sa otecko pripravuje na liatie olova. „Ľudia verili, že v tento deň sa dá zistiť, aký bude nasledujúci rok. Napríklad či budú mať šťastie, či budú zdraví a podobne.“

„A ocko to zistí z tej misky s vodou?“ 

„No, on roztaví olovo, to je druh kovu. A potom, keď ho naleje do studenej vody, stuhne a dostane nejaký tvar. A my potom hádame, čomu sa to podobá.“ 

„No, tak to sa veľmi teším.“

Nemuseli dlho čakať. O niekoľko okamihov to zasyčalo a bolo hotovo. Otec vytiahol z kade kus lesklého kovu zvláštneho tvaru.

„Maminka,“ volá otecko na mamu. „Mne to pripadá ako hlava psa. Mohlo by to byť na budúci rok pod psa?“

„Určite nie, ocko,“ smeje sa mamička.

Anjelka vzrušene vyskočila a začala sa radovať. „Je to jasné! Na budúci rok dostaneme psa! Hurá!“

Škriatok si sadol na stôl a pozrel na kúsok lesklého olova.

„Budúci rok bude pršať,“ hovorí nezvyčajne vážne.

„Čože?“ čudovala sa Anjelka.

„Vyzerá to ako kaluž,“ povedal škriatok a dodal: „Tak, dúfaj, že ti Santa prinesie nejaké gumáky, Anďa.“