Rozprávkozem

Ak si starká myslela, že Lízinka bude ako ostatní dedinský kocúrikovia, veľmi sa mýlila. 

Lízinka sa rád hral vo svojom pelechu s plyšovou myškou, ale loviť ozajstné myši… to nie… bŕŕ… to sa mu protivilo. 

V jeden večer starká celá rozžiarená oznámila Lízinke, že u nich bude bývať celý mesiac Anička, lebo jej rodičia musia odísť pracovne do zahraničia. Aj do školy bude chodiť v dedine.

V jeden večer nevedel Lízinka zaspať. Cez deň sa vyskákal s Aničkou na trampolíne a teraz len ležal a hľadel do okna. Mesiac bol veľký, okrúhly a osvetľoval kuchyňu ako cez deň. Kocúrik jasne videl kredenc, veľký stôl a stoličky, sporák, na ktorom starká varievala, no spánok neprichádzal. A potom to začul.

Keď sa starká už rozhodla, že Lízinka môže zostať u nej, chcela mať istotu, že mačiatko je zdravé. Tak sa s Lízinkou objednala k veterinárovi.

Na lúke plnej fialových kvietkov bývala v malom domčeku z kvetov malá včielka menom Johanka. Bola to veľmi usilovná a šikovná včielka. Včielky sú veľmi usilovné tvory, ktoré opeľujú kvietky. Johanka mala krásne žlté bruško a veselé čierne tykadielka. Johanka si každé ráno zobrala svoje malé vedierko a chodila zbierať peľ zo všelijakých voňavých kvitnúcich kvetiniek. Najviac však milovala zvončeky.

Ako starká povedala, tak aj spravila.Lízinku doniesla domov v košíku, doma jej našla krabicu z topánok, dala jej do nej deku, uložila tam mačiatko a prísne mu povedala: