Keď sa v kalendári objavil december, začala zima. Ručička na teplomere stále klesala a na okne sa tvorila námraza. Všetky deti čakali na prvé vločky. Nemohli sa dočkať, kedy sa budú guľovať, stavať snehuliakov a sánkovať sa na kopcoch. Dokonca aj Tomáško začínal byť netrpezlivý. Bol to malý chlapec, ktorému sa začali zimné prázdniny.
Čítať ďalej →
Za siedmymi horami a siedmymi údoliami bola krásna dedina. Všetky domčeky v nej boli postavené do kruhu a priamo uprostred bol veľký rybník. Každý rok, keď prišla zima, rybník zamrzol a všetci, ktorí v tej dedine žili, sa na naň chodili korčuľovať. Chodili tam všetci. Malí aj veľkí, mladí aj starí, dievčatá aj chlapci.
Čítať ďalej →
V hlbokých lesoch až tam medzi papradím a hustými vysokými kríkmi žil híkal. Bol to taký strašidelný zelený mužík. Nosil roztrhané oblečenie, ako keby mal na sebe len handry, klobúk vyrobený z lístia a uschnutých vetiev, a chodil bosý. Vyzeral jednoducho ako strašidlo.
Čítať ďalej →
Na úplnom konci mesta, až tam, kde už začínajú lesy a polia, stojí menší dom. V ňom býva dievčatko Viktória. Chodí do druhej triedy, jednoducho veľké dievča. Blonďavé vlásky sa jej na slniečku vždy krásne trblietajú a v jej belasých očiach prebleskujú čarovné iskry.
Čítať ďalej →Milé detičky, určite si spomínate na veselé zvieratká z maličkej Zoo, ktoré chceli letieť balónikom. A práve dnes sa dozvieme ako sa to koalám Kikovi a Nikovi, lenivej pandičke Baovi, levíkovi Edovi a opičke Veve podarilo.
Čítať ďalej →Kde bolo tam bolo, bola raz jedna maličká ZOO, kde bývalo len máličko zvieratiek, no i keď ich bolo máličko, ľudia, návštevníci ZOO ich mali veľmi radi. Ľudia sa vždy tešili na statočného leva Eda, ktorý mal každého rád, ale i na lenivú pandu Bao, ktorá najviac na svete milovala papať bambusy.
Čítať ďalej →Keď sa pozrieš na zemeguľu, uvidíš tam veľa modrých a veľkých škvŕn. Vieš, čo to je? More a oceány. A tých je na našej Zemi veľa. V takých moriach žije plno zvierat. Ryby veľké aj malé, hrubé aj tenké. Chobotnice a mnoho ďalších tvorov.
Čítať ďalej →Večer, keď už všetci spia, vylietavajú zo svojich úkrytov maličké víly a navštevujú naše domovy. Vyhľadávajú detské izbičky a prekĺzajú cez okno až k deťom. Nájdu malú štrbinku a vkĺznu pod vankúš. Hľadajú, či tam nie je nejaký vytrhnutý zub.
Čítať ďalej →Uprostred zelenej lúky stál strom. Bolo ho vidieť široko-ďaleko, pretože bol taký veľký. Jeho obrovský kmeň by neobjalo ani desať dospelých ľudí. Každý rok nádherne kvitol a jeho koruna bola taká veľká, že zo zeme nebolo vidieť na jej koniec. Nebol to však obyčajný strom. V jeho bohatej korune žilo niekoľko škriatkov.
Čítať ďalej →V ďalekej krajine plnej cencúľov, sniežiku a chladu, žil v jednom malom snehobielom ligotavom iglu tučniačik menom Lupi. Každý deň sa hral v snehu či lovil v mori rybky, ktoré potom vo svojom ľadovom iglu sám spapal. Jediné čo Lupimu skutočne chýbalo bol kamarát. Síce žili pri ňom i iné tučniačiky, no s nimi si Lupi moc nerozumel, pretože bol iný. Chýbalo mu jedno krídlo a za to sa mu každý tučniak v okolí smial. A to predsa nie je pekné! Veď malý Lupi za to predsa nemohol! On sa narodil len s jedným krídlom, a práve preto bol jedinečný.
Čítať ďalej →