Za horami a dolami sa ukrývala malá dedinka. V dedine žili ľudia, ktorým láska už dávno odišla zo sŕdc, okrem jedného chlapca Jurka, ktorý žil s mamou v chalupe pri lese.
Čítať ďalej →Kúzelný perník
Karneval v škôlke
Bola raz jedna škôlka na kraji malého mesta, do ktorej chodilo veselé dievčatko menom Eliška. Ryšavé dievčatko malo v škôlke veľa kamarátov a každé ráno sa tam veľmi tešila.
Čítať ďalej →O neposlušnom princovi
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden princ. Princ žil na veľkom zámku, no bol však veľmi pyšný. Princ Karol každému len rozkazoval a od nikoho si nedal poradiť. Jeho otec, kráľ, sa snažil ako vedel, no prevychovať svojho syna nevedel. Celé kráľovstvo bolo z toho smutné.
Čítať ďalej →Mláďatá orlov
Ďaleko vo vysokých skalách sú miesta, kde sú orlie hniezda. Sú veľmi vysoko a zo zeme ich nie je vidieť. Iba ak sa pod tú skalu postavíš, môžeš občas vidieť, ako odniekiaľ vyletí orlia mama alebo otec.
Čítať ďalej →Cesta do Afriky – Tretí list od Emy
A potom bolo ticho. Ema sa neozývala a ja som mohla robiť len to, že som pravidelne sledovala správy a čítala noviny. Slon v lietadle? O tom by určite hovorili v televízii aj v novinách. Lenže bolo ticho. A ja som sa snažila Emu vytesniť z hlavy. Možno to bol len nejaký sen, alebo čo. A keď už som konečne trošku na svoju sloniu kamarátku zabudla, prišiel mi tretí list. Z Afriky.
Čítať ďalej →Cesta do Afriky – Druhý list od Emy
List od Emy ma prekvapil. A predsa som nebola o nič spokojnejšia! To je teda blázon! Že sa nebojí! A ako si to vôbec predstavuje? Že si pôjde kúpiť letenku a len tak nasadne do lietadla? Rada by som jej napísala naspäť a prehovorila ju, aby nevymýšľala hlúposti, ale nemala som kam. Adresu som mala len ku starčekovi a tam už Ema asi nebola. Ostávalo mi len čakať.
Čítať ďalej →Cesta do Afriky – Prvý list od Emy
Milá Zuzka,
nevieš si predstaviť, ako ma potešilo, že som v novinách našla tvoju adresu! Určite sa teraz sama seba pýtaš, ako je to možné, že ja, slon, som čítala noviny. A tak isto sa sama seba pýtaš, ako je možné, že Ti teraz píšem list.
Čítať ďalej →Cesta do Afriky – Čo písali v novinách
Ráno som sa ponáhľala do zoo. Správca sa na mňa tak čudne pozeral. Nebolo mu celkom jasné, prečo tam chodím už tretí deň za sebou. Veď do zoo sa chodí len občas, keď je nejaký sviatok, alebo deň detí. A ja som nemala ani sviatok a nebola som už ani dieťa. Aké však bolo prekvapenie, keď som zistila, že do časti, kde bol výbeh pre slony, ma nepustili.
Čítať ďalej →Cesta do Afriky – Ema sa rozhodla
Na druhý deň som v práci nemohla obsedieť, neustále som pozerala na hodinky a čakala, kým budem môcť odísť. Išla som hneď do zoo. Nezastavovala som sa ani pri stánku s občerstvením a netrávila čas ani pri mojich obľúbených motýľoch. Išla som rovno k výbehu slonov. Ema tam už bola a rovnako ako včera, stála mimo a hľadela do ďaleka. Počkala som kým odíde veľká rodinka s hlučnými deťmi a priblížila som sa k ohrade.
Čítať ďalej →Cesta do Afriky – Ema rozpráva svoj príbeh
V živote sa mi prihodilo veľa zaujímavých vecí, ale ak vám mám pravdu povedať, so slonom som sa ešte nerozprávala. Vlastne so žiadnym zvieratkom. Moja mama mala psa, ale ten na mňa len vrčal. Pochybujem teda, že by mi chcel povedať niečo pekného. Zato toto sloníča na mňa prehovorilo celkom milo. A tak som to chcela využiť a hneď som sa s ním pustila do reči. Čo keď za chvíľu prestane rozprávať?
Čítať ďalej →