Škriatok Hopsalín bol malý mužíček so strapatými vlasmi a širokým roztomilým úsmevom. Nosil zelený kabátik, červené nohavice a zelený klobúčik. Chodil si po svete, hopsal si do kroku a spieval. Alebo si vždy aspoň hmkal. Bol to taký veľmi veselý malý chlapík. Pretože sa stále usmieval, nemal rád, keď mal niekto okolo zlú náladu. Len čo stretol niekoho, kto bol smutný alebo mal nejaké trápenie, snažil sa ho zo všetkých síl rozveseliť.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden šikovný a pracovitý chlapec. Volal sa Jurko. Žil na gazdovstve spolu so svojou matkou a siedmimi súrodencami. Jedného večera sa vracal z poľa. Nemal veľmi dobrú náladu. Trápil sa nad tým, ako sa postará o rodinu. Otec mu zomrel už dávno a on ako najstarší mal na starosti celé gazdovstvo. Zlatiek bolo málo a hladných krkov doma veľa.
Čítať ďalej →
Celé mesto už šlo spať, len v jednom okne sa ešte mihotalo malé svetielko. Bola to izbička v podkroví. Pod perinou bol schovaný malý chlapec, ktorý sa volal Čestmír. Svietil si baterkou na knižku a čítal si. Už mal dávno spať. Mal rád knižky a tak rád si čítal, že sa od nich nemohol odtrhnúť. Práve teraz čítal o tom, ako dvaja kamaráti zachraňujú pred pytliakmi medvedíka koalu. Obaja boli v nebezpečenstve a ich koala tiež. Bolo to veľmi napínavé. Čestmír doslova hltal každé ďalšie slovo. Keď otočil stránku, objavilo sa tam namiesto pokračovania príbehu niečo zvláštne. Nejaké zaklínadlo, slová napísané iným písmom.
Čítať ďalej →
Štvrtáčka Erika mala veľké starosti. Nie, so školou nie, tam sa jej darilo veľmi dobre. Pani učiteľka ju chválila a aj známky mala výborne. Erika zabudla na mamine narodeniny. A to ju veľmi trápilo. Rozhodla sa preto, že jej pripraví prekvapenie.
Čítať ďalej →Na rozľahlej lúke plnej kvetov ležali dve deti. Dievčatko Klára a chlapec Oliver. Klárka bola roztomilá dievčina so zelenými očami ako mačka a svetlými vláskami. Oliver bol jej najlepší kamarát s rozstrapatenými vlasmi a veľkými očami. Všetko robili spoločne. Už si ani nepamätali, že by niekedy boli jeden bez druhého. Oliver Klárku chránil a pomáhal jej a Klárka ho mala veľmi rada. Obom sa veľmi páčili hviezdy. A tak každý večer, keď sa zotmelo, a na nebi sa začali objavovať svetielka, ľahli si spolu na lúku a pozorovali ich.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden princ. Volal sa Benjamín a bol strašne rozmaznaný. A tak ho aj všetci volali. Rozmaznanec rozmaznaný. Jeho mama kráľovná ho tak veľmi milovala, až mu svojou láskou ubližovala. A jeho otec kráľ? Ten bojoval vo vojne a domov chodil veľmi zriedka. Nevedel teda, ako vyrastá jeho syn.
Čítať ďalej →Uprostred jedného hlbokého lesa bol malý rybníček. Vedľa neho sa týčila skala, ktorá bola obrastená hustým papradím. Za týmto papradím sa schovávalo obrovské tajomstvo.
Čítať ďalej →O medveďoch sa hovorí, že sú tučné a lenivé. Že na jeseň zaľahnú a prespia celú zimu. To isté sa hovorilo aj o medveďovi Michalovi. Nič ho nebavilo a nič ho nezaujímalo. Prekotúľal sa z jaskyne k úľu a potom zase naspäť. A na všetko frfotal.
Čítať ďalej →V jednej ďalekej cudzej krajine úplne na samote stálo malé stavanie. Bol to starší domček. Mal červenú strechu, veľké staré okná, ktoré vŕzgali, a bol úplne celý drevený. Bývali v ňom babička, starý otec a ich vnúčik.
Čítať ďalej →Uprostred jedného hlbokého lesa stál starý mohutný dub. Mal nádhernú korunu a svojimi listami sa mohol široko ďaleko chváliť. Jeho kmeň bol taký obrovský, že by ho neobjalo ani desať dospelákov. Stál tu už niekoľko rokov. A pretože bol taký starý, bol to aj ten najmúdrejší strom v lese. Chodili za ním zvieratká z celého okolia. Veveričky sa chodili pýtať, kde sú najlepšie oriešky, medvede sa chodili sťažovať na neposlušných ľudí a vtáčiky žiadali, aby si na ňom mohli urobiť svoje hniezda. Žiadne zvieratko si nedokázalo predstaviť les bez neho.
Čítať ďalej →