Rozprávkozem

Bol to deň pred Štedrým večerom, vonku už bola biela snehová prikrývka. V uliciach bolo cítiť príjemnú vôňu jedla a vianočných perníkov, deti si stavali snehuliakov a ľudia si spievali vianočné koledy. Jinovi žiarili očká pri pohľade na veľký vianočný stromček na námestí, no hneď posmutnel, lebo si spomenul, že doma toho tento rok na Vianoce veľa mať nebudú. Nemali by ani do čoho zahryznúť, keby sa starý pekár na konci ulice nad chlapcom a jeho mamičkou nezľutoval. I teraz sa vracal domov od neho a v plátenej taške niesol teplý bochník chleba a vajíčka, ktoré mu pekár dal. Odkedy Jinov otec pred pár rokmi zomrel, už to rodina nemala jednoduché. Navyše odkedy jeho mamka ťažko ochorela.

Nebolo to ani tak dávno, čo sa odohral príbeh, ktorý vám dnes poviem. Stalo sa to v kúzelnej krajine, kde Ježiško chystá darčeky pre deti. Pomáhajú mu malí vianočné škriatkovia. K svojej práci majú radi vianočnú náladu, ktorú im nosia vianočná hviezda. Je to tá najjasnejšia, trblietajúca sa hviezda na najvyššom stromčeku na svete.

Odkedy mi mamička oznámila, že idem na víkend k starkej, nevedela som sa dočkať. Konečne totiž nastalo obdobie, kedy s babkou pečieme vianočné medovníčky. Tešila som sa, keď prekročím prah jej dverí a spolu sa pustíme do práce ako každé Vianoce.