Bolo krásne zelené údolie. Rástli tam kvety rôznych farieb. Všetky mali svoju vlastnú nádhernú vôňu. Každý z nich voňal inak. Stačilo zatvoriť oči a jemne dýchať v blízkosti jedného z nich, aby sa nám zatočila hlava. Ale málokto vedel, že každý z týchto kvetov má magickú moc. Keď ju ten kto klamal zacítil, na tvári a tele sa mu objavili zelené škvrny. Takmer celý sa zazelenal. A trvalo dlho, kým sa mu vrátila pôvodná farba.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dobrá víla. Tá víla sa už nemohla pozerať na to, akí sú ľudia na svete chudobní, a tak začarovala mešec tak, aby z neho dukátov nikdy neubudlo. Tento mešec dala medzi ľudí, avšak pod podmienkou, že si z neho každý musí vytiahnuť len toľko, koľko nutne potrebuje, a ani o zlatku viac, pričom mešec musí posunúť zase ďalším a ďalším ľudom tak, aby sa dostal do rúk všetkým ľudom na svete.
Čítať ďalej →
Na gazdovskom dvore bolo veľa zvierat. Prasiatka, ovce, kozy, kravička, pes, mačka a sliepky s kohútom. Jedna zo sliepok, ktorú ostatné zvieratá volali Cipa, mala jeden netradičný sen. Chcela vedieť lietať.
Čítať ďalej →
Uprostred hlbokého lesa stál peň. Bola jediný široko ďaleko. Okolo neho rástlo papradie a sem-tam preletel nejaký motýľ. Každý večer na tom pni sedávala víla. Bola veľmi malá. Keď okolo prechádzal dospelý človek, videl len malé svetlo na pahýli. Ale nemohol vedieť, že je to víla.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ a kráľovná, ktorým sa malo čoskoro narodiť dieťa. Obaja sa naň tešili a už teraz plánovali, aký pekný život mu pripravia. V jeden deň sa kráľovná prechádzala po uliciach mesta. V pokojných myšlienkach ju vyrušila cigánka, ktorá k nej pribehla spoza rohu. „Dajte, dajte, panička, vyveštím vám budúcnosť!“ Kráľovná najskôr nesúhlasila, no nakoniec zvíťazila zvedavosť.
Čítať ďalej →Jeden vyslúžený vojak nemal z čoho žiť a nijako si nevedel pomôcť. Vybral sa do hory a ako tam chodil, stretol neveľkého mužíčka. Bol to sám čert. Mužíček sa ho spýtal: „Čo ti je? Čo si taký zarmútený?“ Vojak mu povedal: „Som hladný a nemám ani grajciara.“
Čítať ďalej →Peter a Marek boli nerozluční kamaráti. Spoločne hrávali po vyučovaní futbal na školskom dvore skoro každý deň, aj keď ich pani učiteľka a dokonca aj pani riaditeľka upozorňovali, aby tak nerobili, lebo celkom ľahko môžu rozbiť školníkovi okno v dome naproti. A ten školník, toho by ste sa báli aj vy. Bol veľmi prísny, stále chodil zachmúrený a na všetko frfotal. Peter a Marek si však nedali povedať a v stredu po škole si opäť kopali. A tu čo sa nestalo!
Čítať ďalej →Miško bol veľký hokejový fanúšik. Sám hokej nehral, lebo mama chcela, aby chodil radšej na husle, no veľmi rád sa na hokej pozeral v televízii. Hlavne vtedy, keď boli majstrovstvá sveta. Teraz mal však veľký problém.
Čítať ďalej →Bol raz jeden Juraj a ten mal veru netypické povolanie. Bol zbojníkom. Bohatým bral a chudobným dával. Pre všetkých bohatých bol postrachom a všetci chudobní ľudia ho mali radi. A Jurko bol spokojný a šťastný, mal svoju družinu a býval hlboko v horách.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden čudný kráľ. Prečo čudný? No lebo mal čudnú záľubu. Nie, nie! Nemal rád poľovačky ani cestovanie, nezbieral šperky a nevenoval sa koňom tak, ako to robia ostatní králi. Tento kráľ veľmi rád piekol.
Čítať ďalej →