Minulý rok poslali rodičia Andreja do tábora. Bol to detský tábor, ktorý trval asi šesť dní. Každý deň tam robili niečo zaujímavé. Mali tam dokonca aj bazén, v ktorom sa šantili celé poobedia. V spoločenskej miestnosti nechýbali stolové hry, ktoré každý večer vytiahli a hrali sa až do noci.
Čítať ďalej →Ako sa Jurko naučil jesť špenát
Jurko trávil veľkonočné sviatky u babky. Mama i otec museli odísť na služobnú cestu, a tak Jurka poslali na prázdniny. Jurko sa tešil. U babičky to mal veľmi rád. Behal po vonku, hral sa so zvieratkami a mal tam aj veľa kamarátov, ktorých vždy rád videl. Jediné, čo nemal rád, bolo to, že babka prísne dodržiavala všetky veľkonočné tradície.
Čítať ďalej →Maľovanie veľkonočných vajíčok
Týždeň pred veľkonočnými sviatkami sa pani učiteľka v šiestej triede rozhodla, že s deťmi bude maľovať veľkonočné vajíčka. Niektoré deti to ešte vôbec nerobili. Ani dvojičky Lenka a Lukáš. Veľmi sa na to maľovanie tešili, no deň, keď mali maľovať vajíčka, sa nezačal vyvíjať dobre.
Čítať ďalej →Ako princ prestal mať rád poľovačky
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden namyslený princ. Toho nezaujímalo nič iné, len poľovačky. Nevenoval sa kráľovským povinnostiam a ani sa neučil. Celé dni jazdil na koni po celom kráľovstve a strieľal chúďatká zvieratká, len tak pre zábavu.
Čítať ďalej →O srnčekovi, ktorý sa po prvýkrát stretol s deťmi
Bol začiatok apríla a sneh sa už celkom roztopil. Srnčia rodinka Bambiovcov sa doteraz skoro stále zdržovala v lese, no teraz už aj oni túžili vybehnúť na lúky nad dedinou. Chceli si natrhať čerstvej trávy a vyváľať sa v nej. Mama Bambiová však svojho syna upozorňovala: „Bambi, keď budeš chcieť vyjsť z lesa, musíš mi to povedať. Vždy pôjdeme spolu, nikdy nesmieš ísť sám. Mohol by si naraziť na ľudí, a tí dokážu zvieratkám niekedy veľmi ublížiť.“ Bambi nechápal, no mamu poslúchal.
Čítať ďalej →O Veternom kráľovi
Jeden kráľ kdesi mal jedného syna a jedno dievčatko. Ej, bol to za párik: šuhaj ako slnce a dievča ako zora! Mal sa otec z čoho tešiť, mal sa celý svet na čo dívať, keď sa brat so sestrou ruka v ruke prechádzali po záhrade. Raz sa kráľ s tou svojou dcérou za mestom v koči vozil, prevážal. Vtom zafučal vietor a princezná z koča zmizla.
Čítať ďalej →Alenka v krajine zázrakov
Bol slnečný deň a Alenka sedela so svojou vychovávateľkou v záhrade. Mala by pozorne počúvať, čo je číta vychovávateľka, ale Alenka sa nudí. Kým jej priamo pred nosom neprebehne náhliaci sa králik. Ten pozrie na hodinky a vykríkne: „Idem neskoro!“
Čítať ďalej →Zábudlivá veverička
V jeden jesenný deň sa veverička Zitka s kamarátmi vydala na zber orieškov na zimnú sezónu. Chodili takto často, aj tri alebo štyrikrát do týždňa. „Kam pôjdeme dnes?“ spýtali sa kamaráti. Zitka vedela o jednom mieste, no tam chodila najradšej sama. „Neviem. Myslím si, že sme boli už všade. Ale môžeme skúsiť ešte nejaké miesta v lese,“ odpovedala veverička.
Čítať ďalej →Adoptovaná mačka Líza
Na okraji mesta bola bytovka a v tej bytovke býval Michal. Michal chodil do siedmej triedy, no keďže býval ďaleko, nemal veľa kamarátov. V bytovke, v ktorej býval, bývali totiž samé babičky, deduškovia a mamičky s malými deťmi. S nimi sa predsa nezahrá! A tak sedával po poobediach pred bytovkou a nudil sa.
Čítať ďalej →Pastierka a kominárik
V jednej izbe stál stôl, na ktorom stála rozkošná malá pastierka z porcelánu. Mala pozlátené črievičky, zlatý klobúčik a pastiersku palicu. Vedľa nej stál malý kominárik so svojím rebríčkom, čierny ako uhoľ, aj ten celí z porcelánu. A keďže boli obaja rovnako mladí, z rovnakého porcelánu a rovnako krehkí, zasnúbili sa spolu. Vedľa nich stála figúrka, trikrát väčšia ako oni. Bol to starý Číňan, ktorý dokázal kývať hlavou. Aj ten bol z porcelánu. Tvrdil, že je pastierkiným starým otcom. Tvrdil, že má na ňu právo. Ale nikto mu to neveril.
Čítať ďalej →