Poznáte trpaslíkov? Žijú hlboko v jaskyniach, v tme a v chlade. Vôbec nevychádzajú von na denné svetlo, len kopú, kopú a kopú. Hľadajú poklady, zlato a diamanty. A ako vyzerajú? Sú veľmi malí, možno ako päťročné dieťa, za to však majú dlhú bradu a dlhé vlasy. Na hlave nosia špicatú čapicu a sú veľmi tuční. Rozprávka, ktorú vám chcem porozprávať je tiež o trpaslíkovi, ktorý sa volal Grimo, a práve teraz mal veľké starosti.
Čítať ďalej →
Deti v šiestej triede čakal po polročnom vysvedčení šok! Ich milovaná pani učiteľka odišla zo školy a nahradila ju nová. Už nebola mladá a pekná ako tá predchádzajúca, ale stará a škaredá. S ňou si nezahrajú vybíjanú a nepôjdu ani na výlet do hôr. „Vyzerá ako čarodejnica! Videli ste to jej znamienko na nose? Fúúúj! Bude robiť bububu!“ kričal Jurko na celú triedu hneď po tom, ako nová pani učiteľka odišla z prvej hodiny. Nikomu sa nepáčila. Nikto ju nechcel.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo a v tom kráľovstve žil kráľ so svojou milovanou dcérou Markétou. Táto princezná bola však iná ako ostatné princezné. Bola veľmi múdra. Už ako päťročná čítala knihy, počítala ťažké rovnice a vedela na mapách ukázať všetky krajiny. Kráľ sa so svojej dcéry tešil, no niekedy ho vedela veľmi nahnevať. Markéta totiž poučovala nielen jeho, ale aj jeho kráľovských radcov. Neustále ich opravovala a vysmievala sa im, ako málo toho vedia. Radcovia sa urazili a už viacej nechceli kráľovi pomáhať. „ Joj dcéra moja,“ povedal raz kráľ, „ty si myslíš, že všetko vieš. No nie je to tak.“ „Nie je?“ zasmiala sa princezná, „Tak mi nájdi učiteľa, ktorý bude ešte múdrejší ako ja. Vtedy uznám svoju pýchu a ospravedlním sa tvojim radcom.“
Čítať ďalej →
Chcete vedieť, ako to bolo ďalej s kráľom Svetloslavom, ktorý urazil Slnko a uvrhol svoje kráľovstvo do tmy? Prešlo už skoro dvadsať rokov a Svetloslav, ktorý už nebol kráľom, umieral. Dal si zavolať svojho syna a rozpovedal mu pravdu o tom, čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi. „Choď, nájdi Slnko a ospravedlň sa mu za to, že som ho urazil. Povedz mu, že umieram a že neprosím pre seba, ale pre teba. Nech sa môžeš vrátiť do mojej krajiny a stať sa tam kráľom. Popros Slnko, nech tam už zase svieti.“
Čítať ďalej →Bol raz jeden kráľ, ktorý sa volal Svetloslav. Tento kráľ bol veľmi pyšný. V jeden deň sedel na záhrade a kolísal svojho malého synčeka Svetka. Ten plakal, lebo mu do očí svietilo Slnko. Kráľ sa nahneval. „Aké hlúpe Slnko! Načo je? Netreba ho! Je ostré a pichľavé, synčeka mi to ruší. Spáli mi ho dokonca a celý bude červený!“ Kráľ Svetloslav preklínal Slnko a Slnko toto všetko počulo a urazilo sa. Zahrmelo silným hlasom: „Urazil si ma, kráľ Svetloslav! Za trest a za tvoju pýchu už do tvojej krajiny nebudem svietiť! Zistíš, aké je to žiť bezo mňa.“
Čítať ďalej →Poznáte prasiatka? To sú také zvieratá, ktoré zo všetkého najradšej žijú v blate. Nekúpu sa a stále sú špinavé. Ferko bol však výnimkou. Žil so svojou mamou a piatimi súrodencami a nebol spokojný s tým, ako sa jeho rodina správa. Celé dni sa vyvaľovali v blate. Špinu mali za ušami aj na nose. Okolo nich chodili ľudia i iné zvieratká a smiali sa im. Tu si Ferko povedal dosť. On sa bude kúpať.
Čítať ďalej →Ďaleko, až voľakde za červeným morom, býval kedysi mladý pán. Keď už prišiel do rokov a k rozumu, pomyslel si, že by vari nebolo zlé obzrieť sa po svete, vyhľadať si dobrú gazdinú a poriadne žieňa. A ako povedal, tak aj urobil. Vybral sa on do sveta, no nedarilo sa mu najlepšie. Lebo takú, akú chcel, nemohol nájsť.
Čítať ďalej →Do siedmej triedy nastúpila nová žiačka. Volala sa Lucka a prišla z veľkého mesta. Lucka sa nových spolužiakov hanbila, s nikým sa nechcela rozprávať, dokonca sedela sama v lavici. Zdalo sa jej, že sa s ňou nechce nikto kamarátiť, že sa jej všetci posmievajú. No opak bol pravdou. Ostatní sa jej hanbili tiež. Veď ona prišla z mesta! Má pekné oblečenie, najmodernejší mobil a býva v luxusnom dome. Mysleli si o nej, že je namyslená a pyšná, a tak sa s ňou nerozprávali.
Čítať ďalej →Tak ako každý večer, tak ani tento nebol výnimočný. Eliška si čítala knihu o lektvare, na ktorý sa už dlho pripravovala. „Neviem sa dočkať!“ natešene hovorila sestrám čarodejniciam. Sestry na ňu len pozerali a smiali sa, pretože si mysleli, že to nedokáže.
Čítať ďalej →Keď sa kráľ Miloslav zobudil, ležal v podmorskom žalári. Nepamätal si nič, len veľkú búrku, ktorá sa strhla, a krásne dievča, ktoré ho prišlo varovať. „Keby som ju ešte raz videl, požiadal by som ju o ruku a zobral do svojho kráľovstva.“ Veril, že dievča sa vráti a pomôže mu presne tak, ako chcela na lodi.
Čítať ďalej →