Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna Anička. Aničke umrel otecko i mamička a nemala už žiadnych iných príbuzných. Nemala ani kde bývať, preto sa rozhodla, že pôjde na zámok a nájde si tam robotu. Šťastie jej veru prialo, pretože ju zamestnali v kráľovskej kuchyni. Od rána do večera pomáhala kuchárom pri varení. Celú tvár mala zaprášenú od múky a krásne zlatisté vlasy mala schované po šatkou. Až večer, keď pripravili večeru, mohla ísť do svojej malej komôrky, poumývať si tvár, prečesať vlasy a ľahnúť si. A hneď ako si ľahla do postele, aj zaspala. Lenže….
Čítať ďalej →Prejedená jahodami
Každý rok na začiatku júna chodila rodina Novákovcov zbierať jahody. Zavčas ráno nasadli do auta s košíkmi, vedrami a debničkami a celý deň zbierali na veľkom poli jahody. Domov sa vracali až večer s autom plným jahôd, ktoré neskôr mamička zavárala. Tento rok mala ísť prvýkrát zbierať jahody aj Julka.
Čítať ďalej →Stratený na školskom výlete
Peter bol šibal. Neposlúchal a neposlúchal. Mali s ním starosti doma rodičia a v škole učitelia. Pani učiteľka sa mu celý rok vyhrážala, že ho nezoberie na koncoročný výlet, no nakoniec si to rozmyslela a Petra vzala, hoci s prísnym upozornením, že musí byť dobrý a musí ju poslúchať. Peter ju však neposlúchal.
Čítať ďalej →Škriatkovia a obuvník
Bol raz jeden obuvník, ktorý bez vlastnej viny tak schudobnel, že mu nakoniec ostala len koža na jeden jediný pár topánok. Večer teda kožu na topánky prikrojil a ráno sa chcel pustiť do roboty. No a pretože ho svedomie netrápilo, pokojne si ľahol do postele a zaspal.
Čítať ďalej →Posledný jednorožec
Poznáte jednorožce? Sú to biele kone, ktoré majú na hlave medzi uškami roh. Kedysi dávno ich bolo na zemi veľmi veľa. Neskôr však ľudia zistili, že ich krv je zázračná a začali ich zabíjať. So všetkých na celom svete ostal iba jeden jediný, ktorý blúdil po svete celkom sám a schovával sa pred ľuďmi.
Čítať ďalej →Čarovná záhrada
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno malé dievčatko, ktoré volali Líza. Líza už nemala rodičov a bývala u svojho strýka, ktorý však neustále cestoval po svete. Líza síce mala hračky, knihy, opatrovateľky i slúžky, no i tak jej bolo veľmi smutno.
Čítať ďalej →Deň detí
Prvého júna sa oslavuje Deň detí. Všetci žiaci Základnej školy na Tulipánovej ulici sa v ten deň neučia a dostanú aj pekné darčeky. Aj tento rok tomu bolo tak. Žiaci ôsmej triedy sa však tento rok na Deň detí netešili. Neboli totiž všetci.
Čítať ďalej →Prečo Lenka nechcela chodiť pre vajíčka
Lenka mala veľmi rada všetky zvieratká. Teda skoro všetky. Mala rada kravy, kozy, ovce, kone, mačky, psy, ba aj prasiatka. Nemala ale rada kohúta. Babkinho veľkého červeného hnusného kohúta. A to, že ho nemala rada, nebolo len tak z rozmaru. Nemala ho rada kvôli tomu, že na ňu neustále vyskakoval. Len čo ju videl, ako otvára bráničku do dvora, už sa za ňou rozbehol a vyskočil. Jeho ostrý zobák sa ocitol len kúsoček od jej hlavy. Lenka neváhala a brala nohy na ramená. Lenže kohút za ňou.
Čítať ďalej →Prvá zmrzlina v roku
Hoci bol máj, vonku ešte veľmi teplo nebolo. Dvojčatá Diana a Dano už snáď skoro mesiac prosili mamu, aby im kúpila prvú zmrzlinu v roku. Mama však stále namietala: „Ale kde! Ešte je zima! Zlížete zmrzlinu a o týždeň ste chorí. A čo ja potom s vami.“
Čítať ďalej →Čerešňová víla
Prišiel máj a s májom zakvitli aj stromy. Predovšetkým jedna z čerešní v kráľovskej záhrade kvitla obzvlášť pekne. Princ Dalibor pod ňou veľmi rád sedával a rozmýšľal. Hľadel pri tom na kvety čerešne a predstavoval si: „Zdá sa mi, ako keby to bolo dievča. Krásne dievča s bielou pokožkou, bielymi vlasmi až po pás, červenými perami a tmavými očami. Akoby vyšla z toho stromu.“ A potom zaspal.
Čítať ďalej →