Bola raz jedna farma, kde spolu s farmárom žilo aj kopec zvieratiek. Natrafili by sme tam na veselé kravičky, ktoré každý deň len múkajú na slniečko i trávičku, ale i neposedné sliepočky, majestátne kone či veselé ružové prasiatka.
Medzi prasiatkami by sme našli aj malé prasiatko, ktoré sa volalo Kvík. Malé prasiatko sa ľúbilo ohrievať na slniečku či strážiť farmu spolu s odvážnym veľkým psíkom Boskom. Vedel, že síce psík nie je, no rád Boskovi radil, keď v diaľke uvidel akési nebezpečenstvo. Ostatné prasiatka sa len váľali v bahne, no Kvík bol odhodlaný ich farmu ochraňovať. Kvík sa však bál vody. Mal rád svoje bahno, v ktorom sa rád máčal, no voda jeho kamarát veru nebola.
Jedného slnečného dňa, keď sa Kvík vyhrieval na slniečku, čosi si v diaľke všimol. Bol to malý zajko, ktorý poskakoval smerom k ich farme. Počkať, veď ten zajko pred čímsi uteká. Kvík prešiel bližšie k plotu a všimol si, ako z hustého lesa vychádza vlk, ktorý malého zajka naháňa.
„Vlk! Ide sem vlk!“ zvolalo prasiatko a rýchlo, ako len vedelo, utekalo k Boskovi, ktorý práve spal na verande domu. Statočný Bosko vstal a so štekotom a vrčaním uháňal smerom k vlkovi, aby ho odohnal preč. Medzitým si malý Kvík všimol, že v jazierku na ich farme čosi hlasne čľuplo.
„Pomóc!“ ozývalo sa z jazera medzi žblnkaním vody. Kvík neváhal a vybral sa na pomoc. To je určite ten malý zajko! Kvík videl, že veľký Bosko má plno práce s vlkom, tak sa musí o farmu postarať teraz on. Prasiatko pozbieralo odvahu a vybralo sa za žblnkaním vody. V jazierku našlo, ako sa malý zajko topí. Asi chcel utiecť pred vlkom, no spadol do jazera.
Kvík sa však vody bál. Premýšľal, ako by malému zajkovi pomohol. Najskôr mu podal kúsok dreva a ťahal ho ku brehu. Zajko sa však z dreva šmykol a opäť spadol do vody. Neskôr Kvík skúsil hodiť zajkovi lano, no aj to sa pretrhlo a zajko zostal v jazere. Kvík nemal na výber. Vošiel do jazera a priplával smerom k zajkovi. Ten sa posadil na jeho chrbátik a tak ho statočné prasiatko odviedlo do bezpečia.
„Ďakujem za záchranu!“ poďakoval sa zajko a oprášil si kožúšok od vody.
„Ty si prekonal svoj strach!“ povedal psík Bosko, keď sa vrátil. Podarilo sa mu vlka zahnať preč hlboko do lesa.
„Ty si mal kopec starostí s vlkom, musel niekto pomôcť aj zajkovi,“ odvetil Kvík hrdo. Síce sa vody bál, no záchrana farmy bola dôležitejšia. A tak na farme pribudol nový člen – malý zajko a Kvík od toho dňa stratil strach z vody a naďalej ochraňoval farmu spolu s Boskom.
