Veľmi, veľmi dávno žili malí škriatkovia. Volali sa Hugo a Barabas. Pracovali spolu s ostatnými škriatkami každý deň v bani. Raz na jarmoku si Hugo kúpil na hlavu čiapku, no bola trochu zvláštna. Celá bola červená a na prostriedku mala malú anténku. Každý sa veľmi čudoval, akú má Hugo čiapku. No najviac mu tú čiapku závidel Barabas. Veľmi sa mu páčila, až sa jedného dňa Barabas rozhodol, že Hugovi tú čiapku ukradne.
Každý deň sledoval Barabas Huga, kde si tú čiapku zabudne. No Hugo si čiapočku strážil ako oko v hlave. Až raz Barabas prišiel na to, kedy si ju Hugo odkladá. Jeden deň sa spolu dlho rozprávali a Hugo ponúkol Barabasovi, že u neho môže prespať. Večer keď si líhali spať, všimol si Barabas , že Hugo si odložil čiapočku pod vankúš. V noci keď si Barabas myslel, že Hugo spí, pokúsil sa mu čiapku vybrať spod vankúša. No beda, Hugo sa zobudil, a keď zistil, čo mu chcel Barabas urobiť, veľmi sa na neho nahneval a povedal mu, že už nie je jeho kamarát.
Prešlo veľa dní. Barabas si uvedomil svoju chybu, no vrátiť sa to už nedalo. Raz v piatok sa škriatkovia ponáhľali veľmi domov, pretože sa mala konať oslava. Hugo mal tiež naponáhlo a ani si nevšimol, kedy mu na zem spadla čiapočka.
Keď prišiel domov, všimol si, že ju niekde stratil, no darmo chodil po jaskyni, nikde ju nemohol nájsť. Barabas čiapočku našiel hneď, ako Hugo odišiel. No tentoraz nezatúžil po nej. Rozhodol sa ju vrátiť kamarátovi. Povedal si, že kvôli čiapke stratil kamaráta. Na druhý deň sa Barabas ponáhľal ku kamarátovi. Hugo smutný sedel na lavičke, takže ani nezbadal Barabasa. No keď mu ukázal stratenú čiapku, ihneď ožil. Veľmi sa potešil, že sa našla jeho stratená čiapka, ale aj jeho stratený priateľ. A keď bol na jeseň v lese jarmok, kúpil takú istú čiapku Barabasovi.