Adventná rozprávka 7. z 24
„Kedysi dávno putoval Jozef s Pannou Máriou do Betlehema. Na cestu im svietila jasná hviezda. Nemohli však nikde nájsť nocľah a nikto ich u seba nechcel nechať prenocovať. Jozefovi a Márii, ktorá čakala dieťa, nezostávalo nič iné, len prespať v chlieve na sene.
V tú noc Mária porodila bábätko. Volal sa Ježiško. Títo dvaja chudobní ľudia nemali nič, a tak dieťa zabalili do plienok a uložili ho do teplého sena v jasliach. Okolo dieťaťa sa zjavili anjeli a spievali uspávanky o tom, že keď vyrastie, bude z neho spasiteľ, spravodlivý človek, ktorý bude rozdávať chudobným.
To isté leteli anjeli povedať pastierom, ktorí pásli ovce. Tí sa hneď vydali na cestu do Betlehema. Aby k takému výnimočnému dieťatku neprišli s prázdnymi rukami, vzali si so sebou dary a ponáhľali sa privítať svojho budúceho kráľa.
A z východu sa na cestu vydali traja mudrci, králi. Cestu im ukazovala žiarivá hviezda, kométa. Títo traja priniesli Ježiškovi veľmi cenné dary – myrhu, kadidlo a zlato.
A pretože všetci Ježiška tak dobre obdarovali, on sám sa stal štedrým človekom.“
„Preto nosí deťom darčeky, však?“ spýtala sa Anjelka.
„Áno, áno,“ zasmiala sa babička.
„A ako to bolo ďalej?“
„Tromi kráľmi môj príbeh končí, tak ako Vianoce končia 6. januára na Troch Kráľov.“
„A Ježiško vyrástol?“ chcela vedieť Anjelka.
„Áno, vyrástol a robil dobré skutky. Chcel, aby ľudia boli k sebe dobrí. To už je ale iný príbeh na Veľkú noc. Teraz už spinkaj.“
„Babička, počkaj chvíľu. Čo je to myrha a kadidlo?“ Spomenula si Anjelka na tie zvláštne dary.
„Myrha bola živica z toho zvláštneho stromu, ktorý voňal a mal liečivú moc. V tých časoch bola dokonca cennejšia ako zlato. Kadidlo je niečo podobné, ale opäť z iného stromu. Keď sa páli, jeho dym krásne vonia. A teraz choď spať.“
Babička odišla. Škriatok sa prevrátil v posteli a hovorí: „No vidíš. Ešte že si sa opýtala, Anjelka. Už som si myslel, že traja králi priniesli Ježiškovi myrhu, zlato a nočník.“
