Kráľ Matej bol už dlhé mesiace vo vojne so susedným kráľom Ignácom. Koniec vojny bol v nedohľadne a kráľ Matej videl, že ak sa vojna rýchlo neskonči, tak ju prehrá. Vojaci už boli unavení, každý sa chcel vrátiť domov. Kráľ Matej sa zamýšľal, ako vojnu skončiť. Keď to nejde silou, musí ísť na to rozumom.
Vybral spomedzi svojich vojakov, toho najkrajšieho, toho ktorý vedel krásne spievať a hrať. Volal sa Tomáš. Kráľ Matej ho prezliekol za tuláka, dal mu rúk husle a prikázal mu, aby išiel na hrad za dcérou kráľa Ignáca. Tomáš tak vykonal. Sadol si pred bránu hradu a celé hodiny spieval a hral. Princezná bola zvedavá, kto to tak pekne spieva a hrá a išla sa na tuláka pozrieť.
Keď videla, aký bol krásny okamžite sa do neho zamilovala. Tomáš ju presvedčil, aby spolu ušli preč a dôverčivá princezná mu uverila. Tomáš princeznú zaviedol do tábora kráľa Mateja a ten ju nechal zatvoriť do žalára. Potom poslal kráľovi Ignácovi list so žiadosťou: „ Ak nestiahneš svoje vojsko z mojej krajiny, nikdy svoju dcéru neuvidíš!“
Princezná sa ale nechcela vrátiť domov. Bála sa svojho otca i jeho krutosti. Keď videl Tomáš, že priviedol princeznú do nešťastia, uvedomil si, že ju ľúbi. V noci ju vyslobodil z väzenia a ušli spolu preč. Kráľ Matej už nemal svoju rukojemníčku, a tak vojna pokračovala. A Tomáš s princeznou odišli preč ďaleko od jedného i od druhého pána, tam kde sa mohli slobodne ľúbiť.
Pekna rozpravka