Bol raz jeden psík menom Ňufko. Bol to roztomilý psík s veľkými ušami a hnedou srsťou. Ňufko bol malý, no veľmi veselý a hravý psík. Rád sa naháňal za svojím vlastným chvostom, či robil radosť svojej rodine. Najradšej behal po tráve na dvore, ktorý verne strážil.
Ňufkovi robilo radosť aj naháňanie sa s jeho najlepším kamarátom, chlapčekom Viktorom, no rád si aj pospal vo svojej búde či v pelechu pri krbe. Bola však jedna vec, ktorá malému psíkovi radosť naozaj nerobila, a tou bola voda. Ňufko sa totiž vody veľmi bál. Vždy keď sa mal ísť kúpať, triasol sa od strachu a do jazera ani len labku nenamočil!
Jedného dňa, keď prišiel Viktor zo školy, niesol v ruke žltú, lesklú loptičku. Bolo to prekvapenie pre ich psíka. Ňufík sa z nej veľmi tešil. Nosil ju všade zo sebou, či už bol vnútri alebo vonku. Loptičku si odrážal, posúval ňufáčikom, alebo ju chytal do papule, keď mu ju Viktor hádzal.
,,Ideme do parku!“ zvolal jedného sobotného rána Viktor, v ruke držal vôdzku a Ňufkovu obľúbenú žltú loptičku. Psíkovi naskočili ušká a začal skákať od radosti, nevedel sa dočkať výletu do parku. Tam je veľa psíkov, krásna zelená trávička a rôzne zvláštne pachy.
Keď bola rodinka v parku, maminka s Viktorom dali psíkovi dole vôdzku a zábava mohla začať! Maminka vyhodila loptu vysoko do vzduchu a psík bežal tak rýchlo, ako len mohol, potom vyskočil tak, aby ju chytil. Chytil ju do úst s hrdým zafunením a bežal späť k Viktorovi a jeho maminke, chvostom krútiac od radosti. Keď však potom loptičku Ňufkovi hodil Viktorko, letela tak neštastne, že dopadla priamo do špinavého jazera. ,,Šplech!” ozvalo sa z vody. Viktor a maminka márne kričali na psíka, nech loptičku nechá tak, že oni mu ju vyberú, no Ňufko už bol vo vode. Nemohol tam predsa nechať svoju obľúbenú hračku. Ale veď on sa predsa vody bojí! No pozrime sa, veď on svoj strach prekonal! Ňufko chytil loptičku do papule a hrdo vyplával na breh.
Maminka a Viktor od úžasu hľadeli na psíka, ktorí sa práve otriasal od vody. Ňufík dostal za svoju odvahu nie len pochvalu, ale aj chutnú pamlsku. Psík zistil, že síce sa vody bojí, no nič mu predsa nezoberie jeho obľúbenú hračku. A tak sa stal psík Ňufko nie len hravým, ale aj odvážnym psíkom.
