Rozprávky pre detičky na dobrú noc, pre malých aj veľkých. Vychutnajte si online detské rozprávky od rôznych autorov.
Neváhajte písať komentáre, posielať obrázky, zdieľať Rozpravkozem na sociálnych sieťach.
Za horami za dolami, bola jedna malá stará drevená chalúpka v ktorej žila čarodejnica Helga. Čarodejnica bola veľmi krásna, mala čierne husté vlasy ako havran a oči modré ako najjasnejšie nebo. Svojimi bylinkami pomáhala všetkým zvieratkám v lese. Vo svojej chalupe v strede borovicového lesa, žila však sama, spoločnosť jej robila len jej malá čierna mačka Felícia.
Čítať ďalej →
V ďalekej krajine, kde je sneh po celý rok a v tých najvyšších horách, sa odohral príbeh, ktorý ti chcem porozprávať. Stalo sa to už dávno. Existuje hora, ktorá je najvyššia na svete. Ľudia tam nechodia. Sú tam hromady snehu a niekedy sa tam spustí lavína. To znamená, že sa niekde uvoľní časť snehu a zrazu sa celý spustí z hory dole. Aj keď na hore nežili žiadni ľudia, predsa len tam bol nejaký život. Žil tam snežný muž.
Čítať ďalej →
Za horami a dolami sa ukrývala malá dedinka. V dedine žili ľudia, ktorým láska už dávno odišla zo sŕdc, okrem jedného chlapca Jurka, ktorý žil s mamou v chalupe pri lese.
Čítať ďalej →
Bola raz jedna škôlka na kraji malého mesta, do ktorej chodilo veselé dievčatko menom Eliška. Ryšavé dievčatko malo v škôlke veľa kamarátov a každé ráno sa tam veľmi tešila.
Čítať ďalej →Kde bolo tam bolo, bol raz jeden princ. Princ žil na veľkom zámku, no bol však veľmi pyšný. Princ Karol každému len rozkazoval a od nikoho si nedal poradiť. Jeho otec, kráľ, sa snažil ako vedel, no prevychovať svojho syna nevedel. Celé kráľovstvo bolo z toho smutné.
Čítať ďalej →Ďaleko vo vysokých skalách sú miesta, kde sú orlie hniezda. Sú veľmi vysoko a zo zeme ich nie je vidieť. Iba ak sa pod tú skalu postavíš, môžeš občas vidieť, ako odniekiaľ vyletí orlia mama alebo otec.
Čítať ďalej →A potom bolo ticho. Ema sa neozývala a ja som mohla robiť len to, že som pravidelne sledovala správy a čítala noviny. Slon v lietadle? O tom by určite hovorili v televízii aj v novinách. Lenže bolo ticho. A ja som sa snažila Emu vytesniť z hlavy. Možno to bol len nejaký sen, alebo čo. A keď už som konečne trošku na svoju sloniu kamarátku zabudla, prišiel mi tretí list. Z Afriky.
Čítať ďalej →List od Emy ma prekvapil. A predsa som nebola o nič spokojnejšia! To je teda blázon! Že sa nebojí! A ako si to vôbec predstavuje? Že si pôjde kúpiť letenku a len tak nasadne do lietadla? Rada by som jej napísala naspäť a prehovorila ju, aby nevymýšľala hlúposti, ale nemala som kam. Adresu som mala len ku starčekovi a tam už Ema asi nebola. Ostávalo mi len čakať.
Čítať ďalej →Milá Zuzka,
nevieš si predstaviť, ako ma potešilo, že som v novinách našla tvoju adresu! Určite sa teraz sama seba pýtaš, ako je to možné, že ja, slon, som čítala noviny. A tak isto sa sama seba pýtaš, ako je možné, že Ti teraz píšem list.
Čítať ďalej →Ráno som sa ponáhľala do zoo. Správca sa na mňa tak čudne pozeral. Nebolo mu celkom jasné, prečo tam chodím už tretí deň za sebou. Veď do zoo sa chodí len občas, keď je nejaký sviatok, alebo deň detí. A ja som nemala ani sviatok a nebola som už ani dieťa. Aké však bolo prekvapenie, keď som zistila, že do časti, kde bol výbeh pre slony, ma nepustili.
Čítať ďalej →