V lese nad naším domom býval medveď. Veru, to nie je nič nezvyčajné. Medvede sú aj tam, aj tam a možno aj v tom lese, ktorý je za tým vaším domom. Tento medveď však bol zvláštny. Šušlal.
Čítať ďalej →O medveďovi bez zubov
Rozprávky na dobrú noc
Rozprávky pre detičky na dobrú noc, pre malých aj veľkých. Vychutnajte si online detské rozprávky od rôznych autorov.
Neváhajte písať komentáre, posielať obrázky, zdieľať Rozpravkozem na sociálnych sieťach.
Víla Jar
Ďaleko sa horami a lesmi je strieborné jazero. Uprostred tohto jazera stojí skala zo samého zlata a na tej skale sa k nebu vypína ružový zámok. V ňom býva víla Jar. Je tak krásna, že aj slniečko denne prichádza pokloniť sa jej. Hovorí sa o nej, že jej úsmev má čarovnú moc. Smutného rozosmeje, chorého uzdraví – veľká je jej moc!
Čítať ďalej →Čarovná jabloň
September je mesiac v jeseni. Je to obdobie, kedy začína viac fúkať vietor, býva chladnejšie a dozrieva rôzne ovocie. Napríklad jabĺčka. V tomto období sú tak akurát na zahryznutie. Budem ti rozprávať o jednej záhrade, kde bolo niekoľko jabloní. Boli krásne, ich vetvy sa rozrastali do všetkých strán a práve na jeseň na nich nebolo voľné miesto. Na každej vetvičke bolo niekoľko jabĺčok. Všetky jablká vyzerali šťavnato a chutne. V tej záhrade bola ale jedna jabloň iná ako ostatné. Vyzerala rovnako ako každá iná, ale jej jabĺčka mali čarovnú moc.
Čítať ďalej →Princezná vo veži
V rozprávkovej ríši za desatoro kopcami a desatoro údoliami stál hrad s tou najvyššou vežou na svete. Vo veži žila princezná. Mladé a pekné dievča. Keď sa pozerala z okna veže, čierne dlhé vlasy jej viali po vetre. V tejto veži žila už niekoľko rokov. Uväznil ju tam kráľ z vedľajšieho kráľovstva. Už od mala bola princezná dobrá a poslušná, ale keď bola skoro dospelá, kráľ chcel, aby počúvala len jeho a vzala si ho za muža. To princezná odmietla, a tak ju zavrel do veže.
Čítať ďalej →Škriatok Radovánok, veverička a slimák
V tom najhlbšom lese plnom machu, stromov a papradia žil malý škriatok. Bol malý asi ako hríbik, nosil zelenú špicatú čiapku a líčka mal stále červené. Bol veľmi dobrý a stále sa usmieval. Všetky zvieratká ho mali radi. A pretože bol stále veselý a mal zo všetkého radosť, všetci mu hovorili Radovánok.
Čítať ďalej →Morčiatko Mišpulín
V jednej peknej záhradke stála klietka. Bola plná hoblín a sena. V tej klietke bývalo morča. Volalo sa Mišpulín a bol to samček. Mal hnedú huňatú srsť, oči hnedé ako čokoládka a bol veľmi lenivý. Celé dni len ležal a hovel si v domčeku. Keď mal na niečo chuť, začal hlasno pískať. Najradšej len jedol, spal a prevaľoval sa vo svojej klietke. A bol stále ťažší a ťažší.
Čítať ďalej →O princeznej a jej najlepšom priateľovi
Za špicatou horou a lesmi stálo malé, ale zato krásne kráľovstvo. Bývala v ňom pôvabná princezná so svojimi rodičmi. Princezná bola veľmi krásna. Jej dlhé svetlé vlasy jej svietili ako slniečko. Oči mala modré ako krištáľová studnička a jej úsmev bol ten najkrajší na celom svete. Bola tiež veľmi dobrá a mala dobré srdce. Kráľ a kráľovná z nej mali obrovskú radosť a nadovšetko ju milovali.
Čítať ďalej →Pravidlá v škôlke
V septembri začína veľa detí chodiť do škôlky. Pre mnoho z nich je to niečo nové. Sú tam noví kamaráti, nové dospelé pani učiteľky, nové hry, nové jedlá aj nové pravidlá. Do jednej takej škôlky začal chodiť Vojto. Neposedný chlapec, ktorý stále niečo vymýšľal a nechcelo sa mu veľmi počúvať. Už keď prišiel prvý deň do škôlky, tak pani učiteľka na jeho šibalských očiach videla, že to bude nezbedník. Bol to dobrý chlapec, ale nevydržal stáť na jednom mieste a príkazy pani učiteľky akoby nepočul.
Čítať ďalej →O tvrdohlavom a neposlušnom traktorkovi
Za hlbokým lesom pri veľkom poli stál veľký statok. Vedľa toho statku bola obrovská stodola. V nej bývali dva neobyčajné stroje. Veľký traktor a malý traktorík. Obaja pomáhali farmárovi na poli a so všetkým čo bolo potrebné na statku. Veľký traktor bol silný a múdry. Presne vedel čo a ako má robiť. Malý traktorík bol šikovný pomocník, ale bol neposlušný, tvrdohlavý a niekedy si robil veci po svojom a to nebolo dobré.
Čítať ďalej →Žabiaci Hop a Skok
Za niekoľkými lesmi a niekoľkými poliami bol rybník. Bolo na ňom niekoľko lekien a okolo neho rástlo rákosie. Z rákosia sa pravidelne ozývali pravidelné zvuky. „Kvaky, kvak, kvaky, kvak.“ Také kvákanie znamenalo, že si pri rybníku vykladajú dvaja žabiaci. Volali sa Hop a Skok. Boli to dvaja žabí bračekovia. Žili pri tomto rybníku už veľmi dlho. Cez deň sa pred slniečkom schovávali v rákosí a večer sa uvelebili na niektorom lekne a kvákali svoju pesničku na dobrú noc. Ľudia, ktorí bývali pri rybníku, si na ich kvákanie tak zvykli, že bez toho nemohli ani zaspať. Jeden večer bolo ale niečo inak.
Čítať ďalej →