Rozprávky pre detičky na dobrú noc, pre malých aj veľkých. Vychutnajte si online detské rozprávky od rôznych autorov.
Neváhajte písať komentáre, posielať obrázky, zdieľať Rozpravkozem na sociálnych sieťach.
Štvrtáčka Erika mala veľké starosti. Nie, so školou nie, tam sa jej darilo veľmi dobre. Pani učiteľka ju chválila a aj známky mala výborne. Erika zabudla na mamine narodeniny. A to ju veľmi trápilo. Rozhodla sa preto, že jej pripraví prekvapenie.
Čítať ďalej →
Na rozľahlej lúke plnej kvetov ležali dve deti. Dievčatko Klára a chlapec Oliver. Klárka bola roztomilá dievčina so zelenými očami ako mačka a svetlými vláskami. Oliver bol jej najlepší kamarát s rozstrapatenými vlasmi a veľkými očami. Všetko robili spoločne. Už si ani nepamätali, že by niekedy boli jeden bez druhého. Oliver Klárku chránil a pomáhal jej a Klárka ho mala veľmi rada. Obom sa veľmi páčili hviezdy. A tak každý večer, keď sa zotmelo, a na nebi sa začali objavovať svetielka, ľahli si spolu na lúku a pozorovali ich.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden princ. Volal sa Benjamín a bol strašne rozmaznaný. A tak ho aj všetci volali. Rozmaznanec rozmaznaný. Jeho mama kráľovná ho tak veľmi milovala, až mu svojou láskou ubližovala. A jeho otec kráľ? Ten bojoval vo vojne a domov chodil veľmi zriedka. Nevedel teda, ako vyrastá jeho syn.
Čítať ďalej →
Uprostred jedného hlbokého lesa bol malý rybníček. Vedľa neho sa týčila skala, ktorá bola obrastená hustým papradím. Za týmto papradím sa schovávalo obrovské tajomstvo.
Čítať ďalej →O medveďoch sa hovorí, že sú tučné a lenivé. Že na jeseň zaľahnú a prespia celú zimu. To isté sa hovorilo aj o medveďovi Michalovi. Nič ho nebavilo a nič ho nezaujímalo. Prekotúľal sa z jaskyne k úľu a potom zase naspäť. A na všetko frfotal.
Čítať ďalej →V jednej ďalekej cudzej krajine úplne na samote stálo malé stavanie. Bol to starší domček. Mal červenú strechu, veľké staré okná, ktoré vŕzgali, a bol úplne celý drevený. Bývali v ňom babička, starý otec a ich vnúčik.
Čítať ďalej →Uprostred jedného hlbokého lesa stál starý mohutný dub. Mal nádhernú korunu a svojimi listami sa mohol široko ďaleko chváliť. Jeho kmeň bol taký obrovský, že by ho neobjalo ani desať dospelákov. Stál tu už niekoľko rokov. A pretože bol taký starý, bol to aj ten najmúdrejší strom v lese. Chodili za ním zvieratká z celého okolia. Veveričky sa chodili pýtať, kde sú najlepšie oriešky, medvede sa chodili sťažovať na neposlušných ľudí a vtáčiky žiadali, aby si na ňom mohli urobiť svoje hniezda. Žiadne zvieratko si nedokázalo predstaviť les bez neho.
Čítať ďalej →Ďaleko odtiaľ je pekná malá dedina. Stojí tam niekoľko domčekov s farebnými strechami, rastie tam pár stromov a množstvo kvetov. Okolo tejto dediny tečie malá rieka. Vyzerá ako každá iná, ale málokto vie, že táto rieka je domovom pre riečne škriatkov. Svoje malé domčeky majú ukryté všade pozdĺž rieky. Sú to také malé komôrky a chodbičky vyhrabané pod brehom.
Čítať ďalej →Tonda býval blízko lesa. Mal kučeravé hnedé vlasy. Krútili sa mu do všetkých strán. Ruky mal neustále špinavé, oblečenie potrhané a na tvári sa mu málokedy objavil úsmev. Bol to taký zamračený frfľoš. Skoro nič mu neurobilo radosť a čo mohol, zničil alebo zašpinil.
Čítať ďalej →V krásnej drevenej chalúpke pri lese žil chlapec, ktorý sa volal Tadeáš. V domčeku býval so svojimi rodičmi. Vyzeral ako pekný nezbedník a tiež to nezbedník bol. Neposedel ani minútu na jednom mieste. Nikdy nedokázal sedieť na stoličke a na chvíľu dávať pozor. Nohy sa mu hneď začali pohupovať, očami brúsil po celej miestnosti a večne premýšľal, na čo by siahol a čo by urobil. Prsty ho začali brnieť, akoby chceli niekam utiecť, a celý sa vrtel, akoby ho štiepali blchy. Tadeáš bol jednoducho neposedný.
Čítať ďalej →