Bola raz jedna princezná, ktorá bola veľmi krásna. Kráľ jej chcel vybrať ženícha, no princezná sa bála, že ju princovia budú chcieť len pre jej krásu. Poprosila teda čarodejnicu, aby jej do splnu zmenila tvár. Z krásnej dievčiny sa stalo škaredé dievčisko s bradavicami po celej tvári.
Takto princezná predstúpila pred ženíchov, ktorí chodili do zámku na pytačky. Princovia však nemali najmenší záujem o škaredú nevestu. Nezaujímalo ich, že bola dievčina milá, múdra a dobrá. Videli len jej zohavenú tvár. Všetci odišli a princezná bola smutná. Ani jeden neprešiel jej skúškou. Zamyslene sa prechádzala v zámockých záhradách, až stretla mladého šuhaja, ktorý sedel na lavičke. Princezná zistila, že je slepý, a tak mu nepovedala, že je princezná.
Takto sa stretávali celé dni. Výborne si rozumeli, smiali sa spolu a prechádzali. Zaľúbili sa. Slepý šuhaj požiadal princeznú o ruku a princezná súhlasila. A potom mu povedala aj pravdu. Šuhaj bol prekvapený. Neveril, že by sa princezná chcela za neho vydať.
Princezná však už bola rozhodnutá. Len tomuto jedinému nešlo o peknú tvár, no jej krásu poznal v jej srdci. Kráľ dal nakoniec mladým požehnanie a mala byť svadba. Princezná sa tešila, že čoskoro z jej tváre zmiznú bradavice a bude zase krásna, no spln prešiel a bradavice zostali. Čarodejnica sa vo svojich kúzlach pomýlila a princezná navždy zostala škaredou. No princeznej to už nevadilo, jej manžel bol slepý a bolo mu jedno, ako jeho žena vyzerala.
Skutočnú krásu videl srdcom a nie očami, a tá bola v jej srdci a nie v jej tvári. A tak si spolu žili a boli spokojní a šťastní. Svojmu kráľovstvu vládli múdro a spravodlivo a všetci im priali šťastie.
