Bol raz jeden slimáčik, ktorý sa volal Máčik. Tento malý slimáčik žil pod malinovým kríkom v lisnatom lese, kde si spokojne nažíval vo svojom maličkom domčeku, ktorý na sebe nosil. Ako vieme, slimáčiky majú na chrbte ulitu, ktorá slúži ako ich domček a zároveň aj ako skrýša pred okolitým svetom. Slimáčik Máčik je bylinožravec, tak ako všetky slimáčiky, a najviac si pochutil na chutnej zeleninke či ovocí. Jedného dňa sa vybral na výpravu.
Chcel si totiž pochutiť na mrkvičke, ktorá rástla za lesom v malej záhradke. Aspoň tak mu to povedala kamoška včielka Bizi, ktorá tam chodila opeľovať kvietky. Vedel, že mu to potrvá dlhšie, pretože je pomalý, no nevzdával sa.
A tak putoval lesom, rozhodnutý pochutiť si na dobrej mrkvičke. „Ahoj, nevieš koľko to ešte je do záhradky plnej mrkvičiek?“ spýtal sa slimáčik Máčik chrobáčika, na ktorého natrafil. Ten len pokrútil hlavou a zaliezol do drievka. Slimáčik teda pokračoval ďalej vo svojej výprave.
„Ahoj Máčik!“ priletela k nemu jeho kamoška včielka.
„Ahoj Bizi!“ privítal svoju kamošku slimáčik. Kamoška včielka mu potom povedala, že za chvíľku už bude pri jaskyni, kde pôjde do prava, prejde pár stromčekov, a tam už je záhradka. Slimáčik Máčik jej poďakoval a kamoška včielka sa vybrala ďalej opeľovať kvietky.
A tak putoval a putoval po trávičke, čo mu len sily stačili. Zodvihol tikadielka a všimol si, že sa pred ním zjavila veľká jaskyňa. „Táák a za chvíľku budem na záhradke!“ zvolal slimáčik od radosti, a pri jaskyni zabočil do prava. Keď v tom sa pred slimáčikom zjavila veľká ryšavá líška. Joj, líšky sú prefíkané zvieratá.
„Kamže, kamže slimáčik?“ spýtala sa ho líška s falošným úsmevom. Slimáčik opatrne odpovedal líške. „Do záhradky idem.“ Bál sa jej. „Ja ťa tam zavediem!“ zvolala líška. Slimáčik jej poďakoval za pomoc, no odmietol, vedel, že líškam sa nedá veriť. Schoval sa do svojej ulity a čakal, kým líška odíde.
No líška čakala, čakala kým slimáčik vyjde zo svojho domčeku. Určite mala niečo za ľúbom. Čo keď ho zje? Slimáčik pomaličky vykukol zo svojej ulity. Vtedy ho líška schmatla svojími drapákmi a nechcela pustiť.
„Pomóc!“ zakričal slimáčik Máčik. V tom sa tam zjavila jeho kamoška včielka a začala líške bzučať okolo uší. „Choď preč zlá líška, lebo ťa štipnem!“ povedala včielka Bizy. Líška sa len zasmiala: „A čo! Čo mi môže urobiť jedna a ešte taká malá včielka!“ povedala. Zrazu sa okolo včielky Bizy zjavil celý húf včiel. Jej rodina jej prišla pomôcť záchrániť slimáčika! Líška sa tak vyplašila, že slimáčika Máčika pustila, a stratila sa v lese.
Slimáčik bol svojim priateľom za záchranu veľmi vďačný. Slimáčika Máčika potom včielka odprevadila až do záhradky. A tam si včielky opeľovali kvietky a slimáčik si pochutil na mrkvičke. Bol rád, že sa na svoju kamošku môže spoľahnúť a vedel, že keby čokoľvek potrebovala, je tu aj on pre ňu.