Určite poznáte rozprávku o Šípkovej Ruženke. Princezná spala dlhým spánkom na zámku, ktorý obklopovali husté tŕne. Princeznej Maríne sa stalo niečo podobné. Jej otec urazil všemocnú pani Zimu a tá za trest uvrhla na jeho kráľovstvo takú snehovú chumelicu, že celé kráľovstvo zavial sneh. Ľudia v kráľovstve sa premenili na ľadové sochy a márne čakali na oslobodenie.
Tak prešli roky. Raz zablúdil do kráľovstva princ z teplých krajín, ktorý cestoval po svete. Pochádzal z púštnej krajiny, kde sneh nepoznali a preto ho prekvapilo, keď ho z diaľky zazrel. Popýtal sa, čo to je, a keď zistil, že je to sneh, ktorý zavial kráľovstvo a všetkých ľudí v ňom, rozhodol sa, že sa vydá kráľovstvo oslobodiť. Musel prekonať silný mráz i studený vietor, ktorý doposiaľ nepoznal.
No princ sa nevzdal. Nedbal na premrznuté ruky i nohy. Nedbal na to, že bol bez jedla i bez vody. Prebrodil sa cez lavíny a dostal sa do stredu kráľovstva, v ktorom nachádzal ľadové sochy ľudí. Vo veži našiel princeznú Marínu. Keď zamrzla, sedela akurát na stoličke a prečesávala si dlhé čierne vlasy. Bola taká nádherná, že princovi hneď prestalo byť zima a srdce sa mu rozbúchalo. Dlhé hodiny na ňu len hľadel, no potom sa konečne pustil do práce.
Princ sa snažil ľad rozbiť, no nešlo to. Bol zúfalý a smutný. Nikdy tak po ničom netúžil ako pomôcť týmto ľuďom a predovšetkým Maríne. Rozplakal sa. Slza padajúca na ľad spôsobila, že sa ľad začal roztápať a sneh miznúť. O pár minút bolo celé kráľovstvo oslobodené.
Kráľ poďakoval princovi a vystrojil veľkú oslavu, na ktorej všetci jedli, pili a tancovali celý týždeň. Marína sa však za princa ešte nevydala. Ten chcel ďalej spoznávať svet, no sľúbil, že sa vráti a potom s ňou zostane v kráľovstve. Sneh si zamiloval, no s Marínou sa zhodli na tom, že úplne stačí, keď bude len v zime.
