Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden malý zajačik Adam. Býval spolu so svojou mamou a otcom a siedmimi súrodencami v nore a žil si spokojne a šťastne. Bol veľmi neposedný a mama sa na neho občas hnevala. Tak ako teraz. Adamko mal zakázané chodiť do komory. On však zákaz porušil, išiel tam, nechtiac vrazil do pohárov s džemom, ktoré sa rozbili. Bola to veľká škoda. Adam dostal trest, celý týždeň žiadna hra s kamarátmi.
Pekne bude sedieť doma v nore a učiť sa poslušnosti. Adamko bol nahnevaný. Medvedík Riško oslavoval narodeniny a všetky zvieratká k nemu išli na oslavu. A on bude musieť sedieť doma! Možnosť, ako sa na oslavu dostať, však prišla sama od seba. Mama s otcom mali odísť na návštevu k jazvecovi a vrátiť sa mali až neskoro večer.
Adamko sa rozhodol vykradnúť sa z domu. Jeho malí súrodenci skoro zaspali, starší súrodenci sa hrali a jeho si nikto nevšímal. A tak sa Adamko obul, obliekol a išiel na oslavu. Len tam nazrie, len na chvíľku! A potom šup domov. Chvíľka na oslave sa zmenila na celé hodiny a Adamko sa neskoro spamätal, že rodičia sa vrátia o polnoci domov.
Preto šup, rýchlo domov. Vyzul si topánky a rýchlo do postele pod paplón. Stihol to len tak tak. V okamihu, keď zavrel oči, do izby nakukla mama.
Na druhý deň sedeli pri raňajkách a zhovárali sa. „Veľmi sa teším z teba Adamko,“ začala mama, „že poslúchaš a neklameš. Pravda poslúchaš a neklameš?“ Adamko vyvalil oči. Skoro mu zabehlo. „Ale jasné mama. Čo mi povieš, to urobím a nikdy, nikdy by som ťa neoklamal.“ Mama prikývla a potom znenazdajky vytiahla spod stola Adamkove zablatené topánky. Tie ho usvedčili z toho, že mamu neposlúchol a išiel na oslavu a aj z klamstva.
Návšteva Riškovej oslavy ho vyšla veľmi draho. Trest sa mu predĺžil na celý mesiac. No najviac sa Adamko hneval na seba. Že si zabudol očistiť špinavé topánky.
