Bol už koniec jesene a každú chvíľu mala začať zima. Zvieratká v lesoch si dopĺňali posledné zásoby potravy, iné si upratovali brlohy, aby mali všetko pripravené na zimný spánok. V lese žil aj malý srnček Guľôčka. Narodil sa pred niekoľkými mesiacmi, takže zimu ešte nezažil.
Ale jeseň sa mu veľmi páčila. Stále skákal v opadanom lístí a pohadzoval si so šiškami. Lístie bolo také mäkké a tak krásne sfarbené!
Keď Guľôčka pobehoval po lese a rozhadzoval lístie svojimi kopýtkami, stalo sa, že rozbil ježkovi noru. Ježko si ju dlho pripravoval, aby tam prečkal zimu. Ale Guľôčka si ju pri hre nevšimol a nešťastnou náhodou ju rozkopol. Ježko teraz sedel v lístí a nariekal: „Čo budem robiť? Zima je už za dverami a ja si nestihnem postaviť novú noru.“
Keď Guľôčka videl smutného ježka, hneď sa ho spýtal, čo sa stalo. Ani netušil, že mu zničil miesto na prezimovanie. Ježko Guľôčkovi všetko vysvetlil a malý srnček sa zľakol. „Čo som to urobil? Kvôli hre a šanteniu som si ani nevšimol, že som niečo zničil. Ale napravím to. Neboj sa, ježko, ja to zvládnem,“ rozhodol Guľôčka a pustil sa do práce.
Ňufáčikom a kopýtkami vyhrabal malú jamku, pridal lístie, vetvičky a mach. Všetko upravil tak, aby bolo ježkovi pohodlne a teplo. Po chvíli bolo hotovo. Ježko Guľôčkovi veľmi pekne poďakoval a uvelebil sa vo svojom novom pelechu. Guľôčka bol veľmi rád, že napravil svoju chybu a zachránil ježka pred zimou.
Keď Guľôčka večer ležal vo svojom pelechu, zrazu začalo z oblohy padať niečo malé a biele. Srnček vystrčil svoj ňufáčik a tá biela vec ho zchladila. Rýchlo sa prikrčil späť a volal na mamičku: „Mami, čo je to? Prečo je to také studené?“ „To je sneh, môj milý synček. Jeseň sa skončila a tak začína zima,“ odpovedala mu mamička.
„Ale ja nechcem, aby sa zima začala. Páči sa mi jeseň. Mám rád farebné lístie a vôňu húb,“ odpovedal Guľôčka. Mamička sa usmiala na svojho malého srnčeka a povedala: „Tak to už býva, Guľôčka. Po jeseni príde zima a po zime zasa jar. Príroda sama vie, ako to všetko má byť. Ale nemusíš byť smutný. Keď sa niečo končí, znamená to, že sa opäť začína niečo nové. To je na tom to krásne. Teraz už pekne spinkaj, aby si bol na zimu dostatočne silný. Dobrú noc!“ Guľôčka sa pritúlil k svojej mame a sladko zaspal. Už sa nebál zimy. Tešil sa, čo nové mu prinesie.
