Adventná rozprávka 19. z 24
Na Štedrý deň myslíme aj na naše zvieratá. V minulosti im poľnohospodári tiež dávali dobroty, aby ich zvieratá mali pekný Štedrý deň. Preto aj Anjelka obišla vonku všetky zvieratká, ktoré mohla.
Do kŕmidla pre vtáčiky dosypala slnečnicu, králikom u starej mamy dala mrkvu a mačke dala jej obľúbené jedlo. Za plot priniesla aj tanier s mäsom pre túlavé mačky, ktoré so starou mamou v zime kŕmili.
„To je ale nespravodlivosť,“ zamrmlal škriatok. „Ja budem celý deň hladný, ale zvieratám sa priilepšuje.“
„Ty za to uvidíš zlaté prasiatko.“
„No hej, hej stále dookola. Ale dúfam, že to prasa bude veľké. Rovnako ako môj hlad.“
„Aj kedysi sa dávalo zvieratkám. Veď pomáhajú ľuďom hospodáriť. Je o tom jedna báseň. Niekoľkokrát som ju počula od svojej starej mamy.
„Hej, Štedrý večer,
„ty záhadný sviatok,
Čo dobrého nesieš
každému na pamiatok?
Hospodárke štedrosť,
kravám výslužku,
kohútovi cesnak,
a hrášok pre družku.
Pre ovocné stromky
z večere kosti
a zlatky na stenu
tomu, kto sa postí.“
„Hm,“ povedal škriatok. „Čo to znamená?“
„Že ocko by dostal vianočku, kravy dostanú nejaké jedlo, kohút cesnak, sliepky hrášok a stromy budú pohnojené kosťami z večere. No a na tie zlatíčka čakáš, však?“
„Ja už čakám na večeru,“ povedal škriatok a závistlivo pozrel na psa, ktorý si pochutnával na kuse mäsa.
