Blížila sa Popolcová streda. V tento deň býva začiatok pôstu a pani učiteľka deťom na náboženstve dala návrh, že by si mohli dať ešte jeden záväzok. Celých štyridsať dní až do Veľkej noci by nejedli sladkosti. Deti zmĺkli! Fú, to je síce pekný záväzok, no ako ho ale dodržať, keď sladkosti sú také dobré. Deniska sa však rozhodla, že to skúsi.
Prvý týždeň bol ľahký. Vôbec na sladkosti nemala chuť. Druhý týždeň však babka urobila šišky. S lekvárom a cukrom. Mňam. Deniska odolávala len ťažko. A potom to každodenné pokušenie v škole. Jej priateľka si každý deň nosila nejaký keksík alebo tatranku. Mňam! A to ešte nebolo nič oproti torte, ktorú mama upiekla ockovi na narodeniny. Marcipán! Karamel! Čokoláda! Mňam! Deniska začala byť nervózna a nahnevaná. Všetci sa napchávali a ona nemôže. Koľko ešte? Desať dní! Ach. V noci, deň pred oslavou ležala v posteli a po rozume jej chodila len torta, ktorá je schovaná v chladničke. Stačí tam len prísť, otvoriť ju a zjesť! Mňam! Už ju takmer cítila na jazyku.
Deniska sa prevalila na druhý bok a snažila sa rátať ovečky, aby mohla zaspať. Nepodarilo sa však. O hodinu predsa len vstala z postele, obula si papučky, natiahla župan a potichučky ako duch sa vykradla do kuchyne. Vybrala z chladničky tortu, ktorá ešte nebola načatá, a položila ju na stôl. Len trošičku, len trošičku čokolády olizne! Potom ju hneď schová a pôjde spať! Deniska si naozaj len olizla prst. Sladká chuť čokolády sa jej rozplývala na jazyku. Mňam! Olizla ešte raz, potom druhý a potom sa spamätala. V spálni počula kroky. Niekto vstáva.
Rýchlo, rýchlo chcela tortu strčiť zase do chladničky, no podnos sa jej vyšmykol z ruky a torta padla na zem. Jej kúsky boli po celej kuchyni. Vtom pribehla do kuchyne rozospatá mama s otcom. „Naozaj som si len olizla z čokolády!“ povedala previnilo Deniska a mykla plecom.
