Bol raz jeden psík Bailey, ktorý veľmi túžil pomáhať ľuďom. Netušil však ako. Bol predsa len malý psík, nemal žiadnu čarovnú moc. Jednu noc si pekne ležkal vo svojom pelechu doma v rodine kde žil, keď tu zrazu videl ako na tmavej nočnej oblohe padá hviezda. A padajúca ligotavá hviezdička je predsa kúzelná! Tá predsa nosí šťastie!
Bailey sa poškrabkal na fľakatom brušku a zamyslel sa nad svojím tajným želaním. „Moc si prajem aby som mal čarovnú moc! Prajem si vedieť letieť aby som mohol pomáhať ľuďom či zvieratkám, ktoré to potrebujú!“ zaštekal nahlas a čakajúc čo sa bude diať. No v ten večer sa už nedialo nič. Bailey smutne položil hlavičku na vankúšik a ponoril sa do ríše snov. Odfukoval a odfukoval… snívalo sa mu ako skutočne lieta! Voľný ako vták!
Malého psíka ráno neprebudilo len zubaté slnko, ktoré mu svietilo do očí z okna, ale aj bojazlivý detský krik z ulice: „Pomóc, pomóc! Zlý pes, zlý pes!“ kričalo malé dievčatko vonku na ulici. Bailey vyskočil na parapetu a vykukol z okna. Všimol si ako na malé ryšavé dievčatko, ktoré sa hrá s loptou na ulici zrazu skáče veľký zúrivý pes. „Hádam jej neublíži! Musím jej pomôcť!“ povedal si statočne Bailey.
Ako tak išiel rovno z parapety skočiť na zem, uvedomil si, že na zemi nepristál. Akotože nepristál na zemi? Veď vie predsa dobre skákať. Nerozumel tomu. Potom si uvedomil, že on síce skončil, no nepristál na zemi, ale zostal vo vzduchu. On lietal!
„Ja viem lietať!“ štekal od radosti! Veselo preletel izbou a vydal sa zachrániť malé dievčatko. Labkou nemotorne otvoril okno a hneď letel von pomôcť malému plačúcemu dievčatku. Nerozumel ako to je možné, že lieta… že by ho skutočne tá padajúca hviezda vypočula? Ako lietal dole na chodník, sledoval, ako na neho zazerajú prekvapené holuby. Niektoré sa smiali, iné mali od údivu vypúlené oči. Bailey sa len zasmial a letel odohnať toho zlého psa.
„Heš, preč! Preč!“ zaštekal zlostne Bailey a letel pod veľkého psa. Statočný psík nahlas štekal a cvakal zubami tak, aby psa odohnal. Veľký zúrivý pes sa tak zľakol štekajúceho lietajúceho psa Baileyho, že rýchlo odutekal preč. A malé dievčatko bolo v bezpečí! Chvalabohu! Nič sa jej nestalo! Dievčatko vyobjímalo malého Baileyho a poďakovala mu za záchranu. Bailey sa tešil, to on jej pomohol! Zamával dievčatku a letel ďalej a ďalej… pomáhať tým, ktorí to potrebujú.
Žeby padajúca hviezda skutočne plnila sny? To zistíme len vtedy, že keď bude padať v noci hviezdička a my to budeme vidieť, tak máme dôležitú úlohu.. budeme si niečo veľmi priať.
Ktorí – viac krát chybne, nominantiv pluralu
Ďakujeme! Opravené.:)