To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Kde bolo tam bolo, bola raz jedna lúka na ktorej žil malý sivý zajačik. Nebol to však hocijaký zajačik, bol to kúzelný zajačik Ušiačik, ktorý mal veľmi dôležitú úlohu. Vždy pred sviatkami, pred Veľkou nocou, sa vybral do miest a dedín, kde po okolí poukladal svoje vyrobené veľkonočné vajíčka, aby ich mohli veselé detičky v tráve hľadať.
Čítať ďalej →
Milé detičky určite si spomínate na psíka Hafíka, ktorý žil u Martinka doma. Boli to verní priatelia, ktorý spolu vymýšľali rôzne šibalstvá. Najviac sa však ľúbili hrať na superhrdinov. Hafík vždy Martinka čakal pri bráne, keď prišiel zo školy aby sa šli hrať či už na Supermana alebo Batmana. No jedného dňa tam Hafík nestál a Martinko sa veľmi bál. Všade ho hľadal či už doma, v garáži ale i na záhrade. No psík nebol nikde. Počas hľadania natrafil na pána pavúčika, pani veveričku i na pani včielku.
Čítať ďalej →Bol raz jeden hnedý psík Hafik, ktorý žil vo veľmi dobrej rodinke. Bol to malý psík no odvahy mal neúrekom. Každý deň dostával plnú misku granuliek, vodičku a vždy sa tešil na prechádzky v blízkom parku. Tam sa veselo hral i s inými psíkmi či naháňal neposedné veveričky. Vždy keď jeho najlepší kamoš, chlapec Martinko prišiel autobusom zo školy domov, Hafík ho už verne čakal pri bráne, pripravený na ďalšie dobrodružstvá. Najviac sa Martinko a jeho psík ľúbili hrať na superhrdinov. Vždy niekoho „akože“ zachránili pred zlými zlodejmi, či lietali ako statočný Superman.
Čítať ďalej →Hlboko v lese vo veľkej nore žila rodina jazvecov. Otec jazvec, mama jazvečica a ich dve neposedné krásne mláďatá. Boli to dvaja jazvecí chlapci. Volali sa Monty a Piškót. Obaja boli veľmi dobrí. Pomáhali svojim rodičom so všetkým. Stavali s nimi zložité nory a zháňali potravu po celom lese. Ich rodičia z nich mali veľkú radosť.
Čítať ďalej →Za deviatimi riekami a deviatimi horami stála malá chalúpka. Vyzerala ako perníková, ale nebola. Bola úplne celá drevená. Jej okná boli maľované a z komína vždy vychádzal dym z voňavého dreva. V tej chalúpke žil rozprávkový dedko. Bol to najlepší rozprávač rozprávok. Deti a zvieratká z celého okolia chodili k dedkovi počúvať jeho rozprávky.
Čítať ďalej →Ďaleko v indiánskej krajine žilo malé dievčatko. Mala dlhé čierne havranie vlasy, vždy spletené do dvoch dlhých vrkočov. Na hlave nosila pestrofarebnú čelenku v ktorej mala napichané pierka. Volala sa Inčučuna. Jej mamička a otecko boli tiež indiáni a žili vo vysokých stanoch.
Čítať ďalej →A tak sa z Bobbyho stal právoplatný člen pirátskej posádky. Všetci piráti ho mali veľmi radi a to aj vtedy, keď robil neplechu. Začínali byť však trocha nespokojní. Všetci na lodi niečo robili. Len Bobby nerobil nič. Nemal žiadnu úlohu. Nikto sa však neodvážil nič povedať, pretože sa báli, že sa Jednonôžka nahnevá. Ten mal Bobbyho veľmi rád a rozmaznával ho.
Čítať ďalej →Bola raz jedna mačička Micka, ktorá žila vonku na ulici. Rušné a kľukaté uličky mesta, iné zatúlané mačky či odpadkované koše bolo to jediné čo Micka poznala. A práve to bol domov sivej mačičky. No, teda nebol to domov na aký sme my, ľudia, či iné domáce zvieratká zvyknuté. Micka totiž nepoznala lásku… nemala žiaden teplý pelech, hračky či majiteľa, ktorý ju s láskou hľadí a dáva jej papať. Mala len malú papierovú krabicu, kde žila.
Čítať ďalej →Ľudmilka bolo malé blonďavé dievčatko, ktoré trávilo väčšinu času v lese. Rada si čítala, odpočívala a dávala srnkám do kŕmidiel rôzne pochúťky. Milovala, keď si mohla len tak ľahnúť do machu, cítiť vôňu hríbov a ochutnávať lesné plody, ktoré rástli všade naokolo. Jedného dňa však Ľudmilka v lese stretla niekoho, koho ešte nikdy predtým nevidela. Ani vlastne netušila, že niekto taký existuje.
Čítať ďalej →
