To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Bol raz jeden malý chlapček, ktorý si veľmi prial mať priateľa. Neprial si však obyčajného kamaráta! Jeho snom bolo mať verejného parťáka – psíka. Každý deň po škole maminku i ocinka pekne prosil nech mu psíka kúpia avšak neúspešne. Janko bol neposedný chlapček a učiť sa mu nechcelo, jeho rodičia sa preto báli, že by sa o psíka postarať nevedel.
Čítať ďalej →
Vo vysokých skalách žil drak. Bol obrovský. Mal veľkú papuľu a v nej plno ostrých zubov. Jeho chvost bol dlhý a silný. Keď sa s ním oháňal a pri tom chodil, vyzeralo to, ako keby bolo zemetrasenie. Tento drak bol ale ešte v niečom iný.
Čítať ďalej →
V hlbokom čiernom lese bola malá dedinka. Bola ukrytá medzi machom a papradím. Voľným okom ju nebolo vidieť. Človek ju mohol vidieť, len ak si kľakol, bol úplne ticho a poriadne sa zahľadel do papradia. Potom mohol vidieť malú dedinku, v ktorej žili škriatkovia. Bývalo ich tam niekoľko. Boli pracovití, veselí a pri práci si vždy spievali. Ale jeden z nich taký nebol. Volal sa Mračko. Nebol zlý, len sa málokedy smial a jeho najčastejšie slová boli nie, nechcem, nemám to rád.
Čítať ďalej →Julka a Andrejko boli dvojičky. Spoločne chodili do školy. Spoločne sa delili o detskú izbičku. A spoločne teraz odišli na prázdniny. Už to bolo niekoľko dní, čo byt stíchol. Len večer, keď zaspali aj susedia, v detskej izbe sa začali ozývať… Viete čo? Stavte sa, že neuhádnete!
Čítať ďalej →Na konci mesta stál vysoký panelákový dom. Mal niekoľko poschodí. V tom najvyššom, ôsmom poschodí bolo ale niečo iné. Okná na tomto poschodí zdobili krásne farebné záclony. Pri každom záblesku slnečného svetla sa trblietali na všetky strany. Občas sa zdalo, že sa v týchto oknách objavujú blesky a zvláštne svetielkujúce farby. Kto tam žil? Žilo tam mladé dievča menom Peťa. Ale nebolo to len tak hocijaké dievča. Bola to dobrá a láskavá čarodejnica.
Čítať ďalej →Milé detičky, určite si spomínate na zakliatu princeznú Jasmínu, ktorú čarovná víla poslala na žiadosť jej rodičov – kráľov do opustenej veže, kde sa musela princezná sama o seba postarať. Čarovná víla chcela, aby princezná zo seba vyhnala všetku pýchu či zlo.
Čítať ďalej →Za siedmimi riekami a siedmimi horami stálo malé kráľovstvo. Obklopovalo ho niekoľko hustých lesov. Žil v ňom múdry kráľ a jeho kráľovná. Spolu s nimi tam žila aj ich dcéra. Roztomilá princezná menom Alžbeta. Ale nebola to obyčajná princezná. Bola iná.
Čítať ďalej →Vo vysokých horách nad čiernym údolím bývala skupina orlov. Mali hniezda blízko seba. Všetko robili spoločne. Lietali nad čiernym údolím vždy v skupine. Nikdy sa neoddeľovali. Hovorili si neporaziteľní.
Čítať ďalej →Dianka bola milé mladé dievča. Vždy sa usmievala ako slniečko. Bola vyššia, dlhé blond vlasy mala vždy zopnuté do chvosta a keď sa usmiala, rozžiarili sa jej aj oči. Veľmi rada hrala na gitare. A bola v tom aj veľmi dobrá. Vymýšľala si vlastné piesne a potom ich hrala a spievala. Mala ešte jednu záľubu. Milovala vláčiky. Jej najväčším želaním bolo, aby mohla cestovať vlakom niekam ďaleko a hrať ľuďom svoje piesne na gitare. Urobiť nimi niekomu radosť a zároveň vidieť nové miesta. Ale to bolo len jej želanie.
Čítať ďalej →Za horami, za dolami, v strede kúzelného lesa plného borovíc, týčila sa malá veža. A vysoko vo veži žila krásna princezná Jasmína. Nebola to však hocijaká princezná. Bola zakliata.
Čítať ďalej →