V diaľke na vysokom kopci stál hrad. Sem tam mu chýbal kus múru, miestami bol dosť otlčený a nikto v ňom nebýval. Skôr to bola taká zrúcanina hradu. Niekedy sa naň prišli pozrieť nejakí turisti. Prešli si všetkými jeho chodbami, pozreli sa na všetky jeho hradby a potom odišli. Nikto nevedel aké tajomstvo hrad skrýva. Nikto netušil, čo sa na ňom deje keď sa zotmie.
Čítať ďalej →Krátke rozprávky

To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
O malej lastovičke
Ako všetci vieme, lastovičky sú sťahovavé vtáky. To znamená milé deti, že keď sa u nás začína vonku ochladzovať, lastovičky rozprestrú svoje krídla a odletia do teplých krajín sa zohriať. Keď je však u nás znova teplejšie počasie a hrejivé slniečko, opäť sa k nám veselo vrátia. A takto pred zimou sa u nás jedna malá lastovička chystala do teplých krajín spolu aj so svojou rodinou.
Čítať ďalej →Strašidelný dom
Ela a Nela boli dve neobyčajné dievčatká. Boli to dvojičky. To znamená, že boli sestričky a narodili sa v rovnakom čase. Na prvý pohľad si boli neskutočne podobné, ale pritom boli úplne rozdielne. Ela bola odvážna a chcela vždy urobiť všetko hneď. Nela bola rozvážna a dlho premýšľala, kým niečo urobila. Všetko robili spoločne.
Čítať ďalej →Slniečkový darček pre mamičku na Deň matiek
Ako každý rok sa blížil veľmi špeciálny deň. Nebol to obyčajný deň. Bol to Deň matiek, ktorý sa slávi druhú májovú nedeľu! A malá Terezka ani za nič nevedela, čím prekvapí svoju mamičku tento rok. Minulý rok s tatinkom vyrobili papierové ružičky. Ale to už nie je ono… hovorila si malá tmavovlasá dievčatko. Musí vyrobiť niečo sama a musí to byť špeciálne, veď už je predsa veľká prváčka!
Čítať ďalej →Veľká túžba po lietaní
Hlboko v horách bol kláštor a v tom kláštore žili mnísi. Medzi nimi bol i jeden, ktorého volali Rudolf. Rudolf miloval hory. Vždy keď mohol, vybral sa tam. Vyšplhal sa na vysoké skaliská, sadol si tam a dlhé hodiny sa pozeral na nebo.
Čítať ďalej →Plyšový macko knihovník
Uprostred jednej malej dediny bol nádherný park. Rástli tam krásne stromy, tiekol tam potôčik a všade viedli rôzne cestičky, kde sa dalo pekne prechádzať. Všetky deti tam veľmi rady chodili. Keby si išiel po jednej z tých cestičiek až úplne doprostred toho parku, našiel by si tú najlepšiu vec, ktorá tam bola.
Čítať ďalej →Zvedavé dievčatko Valentínka
V jednom domčeku na okraji dedinky, žilo so svojou rodinkou jedno malé veselé dievčatko menom Valentínka. Jej meno bolo čarovné a krásne, tak ako ona sama. Hnedovlasé dievčatko malo len tri rôčky, no bola veľmi šikovná a zvedavá. Ľúbila sa hrať s hračkami, objavovať krásy prírody ako všelijaké krásne kvietky a taktiež sa rada hrala so svojimi staršími súrodencami.
Čítať ďalej →O vodníčkovi a jeho kamarátovi
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden rybník. Nebol to však len taký obyčajný rybník. Bol to rybník zázračný, pretože v ňom bývali vodníci. Celá rodina. Tatko, mama a štyri malé vodníčatá. Nikto o nich ale nevedel, pretože cez deň spali a vychádzali až v noci, keď bol na oblohe mesiac a hviezdy. Teda až na najmladšieho vodníčka.
Čítať ďalej →Malá víla a zlá ježibaba
Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chalúpka. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali jej okná aj dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila ježibaba. Bola to starena s veľkým nosom a bradavicou. Najhoršie ale nebolo to, ako vyzerala, ale to, aká bola. Bola veľmi zlá. O ostatných rozprávala škaredo, klamala a vymýšľala si veci, aby aj všetci obyvatelia lesa sa nemali radi. Raz ale stretla niekoho, kto ju donútil sa nad sebou zamyslieť.
Čítať ďalej →Vojakova odvážna dcéra
Už piaty rok bojovalo kráľovo vojsko s Turkami. A v tom vojsku bojoval aj jeden starý vojak Anton, ktorý tam bol, čuduj sa svete, aj so svojou mladou odvážnou dcérou. Táto dcéra sa volala Marína a nehnula sa od otca ani na krok. Keď otca povolali na vojnu, bola z toho smutná a nevedela si predstaviť, že by bola bez neho. Veď mala už len jeho jediného. Darmo prosila kráľa, že otec je už predsa starý a nebude dobre bojovať. Kráľ potreboval každého muža. A tak išla Marína s otcom.
Čítať ďalej →