To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Rodina Chudých je taká obyčajná rodina. Otec, mama, dcéra Elena a syn Dávid. Na Štedrý deň sa všetci tešia a vopred pripravujú. Ale 24.12. sa v ich rodine, ako na potvoru, začali kaziť veci. Najskôr to bol sporák, ktorý prestal hriať. Potom vysávač prestal vysávať. Pračka doprala. Fén nefénoval. Televízor nevysielal. Jednoducho len pch… ts… br… vr… a bolo.
Čítať ďalej →
Čarovný škriatok Žblnko žil v malom rybníčku na okraji mestečka. Plával si tam s kaprami a rád pozoroval deti, ako sa hrajú na brehu. Prišla zima, rybník začal zamŕzať.
Čítať ďalej →
Bol raz jeden čarovný škriatok. Volali ho Mrázik, pretože mal čarovnú schopnosť. Dokázal všetko, na čo siahol, premeniť na ľad. Na Štedrý deň uvidel dve deti kráčať cez les. Boli to Zuzka a Ivanka.
Čítať ďalej →V jednom dome u nás v meste sa tento rok neslávili Vianoce. V tom dome žila chudobná vdova so štyrmi deťmi. Táto vdova nemala čas chystať Vianoce, pretože musela dlho do noci pracovať, aby dostala peniažky. A hoci pracovala veľa, peniažkov bolo stále málo. A doma nebolo ani upratané, ani vyzdobené. Nemali napečené koláče a v obývačke nebol ani stromček.
Čítať ďalej →Sovy to v zime nemajú ľahké. Myslíte si, že len spia alebo odpočívajú v teple svojej dutiny v strome? To sa teda mýlite. Áno, cez deň sovu v lese neuvidíte, vylieta až za súmraku, ale potom má naozaj čo robiť.
Musí poriadne počúvať a pozerať a ticho lietať lesom. Z konárov pozorne sleduje kde sa čo šuchne, aby si mohla uloviť tú najlepšiu potravu.
Tak sme sa dočkali a prišlo to ráno, kedy nemusíme ísť do školy. Žiadne domáce úlohy a čas trávený prípravami na Vianoce. Pečenie, upratovanie a ozdobovanie nášho domu je povinnosťou každej domácnosti. Avšak. Jednu vec robíme najradšej. Stavanie snehuliaka. Ráno otvoríme svoje očká, dáme si rýchle raňajky a hybaj von do snehu.
Čítať ďalej →Bol to deň pred Štedrým večerom, vonku už bola biela snehová prikrývka. V uliciach bolo cítiť príjemnú vôňu jedla a vianočných perníkov, deti si stavali snehuliakov a ľudia si spievali vianočné koledy. Jinovi žiarili očká pri pohľade na veľký vianočný stromček na námestí, no hneď posmutnel, lebo si spomenul, že doma toho tento rok na Vianoce veľa mať nebudú. Nemali by ani do čoho zahryznúť, keby sa starý pekár na konci ulice nad chlapcom a jeho mamičkou nezľutoval. I teraz sa vracal domov od neho a v plátenej taške niesol teplý bochník chleba a vajíčka, ktoré mu pekár dal. Odkedy Jinov otec pred pár rokmi zomrel, už to rodina nemala jednoduché. Navyše odkedy jeho mamka ťažko ochorela.
Čítať ďalej →Bolo pred Vianocami, hoci miesto snehu padal hustý dážď a všade bolo blato a čľapkanica. Do hory chodili ľudia po stromčeky.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden rybár, ktorý mal syna. Ten syn sa volal Paľo a bol veľmi hlúpy, nešikovný a lenivý. Darmo ho otec učil rybárskemu remeslu, chlapcovi to nešlo. Nikdy nechytil ani jednu rybu, lebo bol pomalý a grambľavý.
Čítať ďalej →Kedysi dávno, pred mnohými a mnohými rokmi sa jeden muž rozhodol, že zasadí strom. Vybral si krásnu lúku blízko mesta, vykopal tam dieru a zasadil tam malý stromček. Staral sa oň a každý deň ho chodil kontrolovať. Strom krásne rástol a silnel. Muž mal z toho radosť a tak zasadil ďalšie a potom ďalšie. Po nejakej dobe na mieste už bolo toľko stromov, že tam vyrástol menší lesík. Začali tam bývať zvieratká. Napríklad vtáčiky, veveričky a jazvece. Všetci ľudia z mesta boli radi, že majú blízko mesta taký krásny kus prírody. A veľmi radi do lesa chodili. Raz ale zvieratká skoro o les prišli.
Čítať ďalej →