To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
V jednu októbrovú nedeľu sa Elenka so svojimi starými rodičmi vybrala na prechádzku do lesa. Veľmi sa na túto prechádzku tešila. Vonku svietilo slniečko a na to, že bol október, bolo aj veľmi teplo. Lístie bolo už krásne zafarbené všetkými farbami – červenými, žltými i oranžovými. To sa Elenke veľmi páčilo. Elenka so starými rodičmi zašla hlbšie do lesa a čo tam zbadala – srnku.
Čítať ďalej →
Aj zvieratká chodia do školy. Vedeli ste o tom? Ak nie, tak teraz už áno. Zvieratká chodia do školy a píšu písomky. Rovnako ako aj deti. Práve dnes mali písať písomku z matematiky, ktorej sa všetky zvieratká veľmi báli. Ba niektoré, ako napríklad veverička, si napísali aj ťahák.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden výrobca klobúkov, za ktorým prišiel istý čarodejník. Ten ho poprosil o to, aby mu vyrobil klobúk. Nie však len taký obyčajný, ale taký čarovný. Klobučník sa ale bránil, že on vie vyrábať iba obyčajné klobúky, ktoré akurát zohrejú hlavu pred chladom. „Nič to. Začarujem si ho sám. Len mi ho vyrob.“ A tak výrobca klobúkov vyrobil klobúk a čarodejník si ho začaroval.
Čítať ďalej →Za dedinou na kopcoch sa pásli kravy. V septembri ich tam vyhnali z družstva na pašu a odvtedy sú tam dňami i nocami. V stáde je aj jedno malé milé teliatko. To teliatko je ale veľmi smutné, lebo tam nemá kamaráta. Všetky kravy i býky sú už dospelé a ono je tam samo. Nikto sa s ním nechce hrať ani zabávať. Všetci ho len upozorňujú. Nebehaj! Nenaháňaj sa! Nevymýšľaj! Neskáč! Nerozprávaj sa! Teliatko sa nudilo. Až tu raz zbadalo pri ohrade stáť čudného tvora.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden malý zajačik Adam. Býval spolu so svojou mamou a otcom a siedmimi súrodencami v nore a žil si spokojne a šťastne. Bol veľmi neposedný a mama sa na neho občas hnevala. Tak ako teraz. Adamko mal zakázané chodiť do komory. On však zákaz porušil, išiel tam, nechtiac vrazil do pohárov s džemom, ktoré sa rozbili. Bola to veľká škoda. Adam dostal trest, celý týždeň žiadna hra s kamarátmi.
Čítať ďalej →Peter bol malý nespratník. Kade chodil, tade vymýšľal nejaké lotroviny. Aj teraz nahovoril decká zo susedstva, aby sa vyškriabali na povalu starého a opusteného domu na konci ulice a hrali sa na objaviteľov.
Čítať ďalej →Miška chodila do 8.C. Blížil sa Halloween a pani učiteľka vyhlásila súťaž o najkrajšiu vyrezávanú tekvicu. Deti si mali v piatok doniesť tekvice a spoločne s rodičmi ju v škole po vyučovaní vyrezať. Miška sa veľmi tešila, lebo to bola jedna z mála príležitosti, keď ocko a mama nebudú v práci a budú spoločne tráviť čas. Otec už v pondelok kúpil nádhernú tekvicu a odložil ju do pivnice, kde mala tekvica počkať do piatku.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden princ. Volal sa Jakub. Na prvý pohľad by sa v ničom nelíšil od iných princov, niečo sa však predsa našlo. Nechcel rozprávať. Nikto presne nevie, kedy rozprávať prestal a čo to spôsobilo. Isté však bolo, že od princa už celé roky nikto nepočul ani hlások. Trápilo to kráľa, trápilo to kráľovnú, trápilo to celé kráľovstvo. Ako môže byť budúci kráľ nemý? Ako bude vládnuť? Skúšali všelijakých liečiteľov, no nikto Jakubovi nevedel pomôcť. Jakub jednoducho nerozprával. A tak plynul čas a všetci si na to zvykli.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna princezná, ktorá sa volala Malvína. Malvína bola ale veľmi smutná. Bola totiž veľmi zaľúbená do princa Jonatána z vedľajšieho kráľovstva.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chlapec, ktorý sa volal Edmund. Tento chlapec bol synom čarodejníka, a preto bol aj veľmi rozmaznaný. Všetko čo chcel, to musel mať. A keď nemal, tak začal kričať tak veľmi, že by ste si mysleli, že ho chcú zdrať z kože.
Čítať ďalej →