Lenka mala veľmi rada všetky zvieratká. Teda skoro všetky. Mala rada kravy, kozy, ovce, kone, mačky, psy, ba aj prasiatka. Nemala ale rada kohúta. Babkinho veľkého červeného hnusného kohúta. A to, že ho nemala rada, nebolo len tak z rozmaru. Nemala ho rada kvôli tomu, že na ňu neustále vyskakoval. Len čo ju videl, ako otvára bráničku do dvora, už sa za ňou rozbehol a vyskočil. Jeho ostrý zobák sa ocitol len kúsoček od jej hlavy. Lenka neváhala a brala nohy na ramená. Lenže kohút za ňou.
Čítať ďalej →Krátke rozprávky

To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Prvá zmrzlina v roku
Hoci bol máj, vonku ešte veľmi teplo nebolo. Dvojčatá Diana a Dano už snáď skoro mesiac prosili mamu, aby im kúpila prvú zmrzlinu v roku. Mama však stále namietala: „Ale kde! Ešte je zima! Zlížete zmrzlinu a o týždeň ste chorí. A čo ja potom s vami.“
Čítať ďalej →Čerešňová víla
Prišiel máj a s májom zakvitli aj stromy. Predovšetkým jedna z čerešní v kráľovskej záhrade kvitla obzvlášť pekne. Princ Dalibor pod ňou veľmi rád sedával a rozmýšľal. Hľadel pri tom na kvety čerešne a predstavoval si: „Zdá sa mi, ako keby to bolo dievča. Krásne dievča s bielou pokožkou, bielymi vlasmi až po pás, červenými perami a tmavými očami. Akoby vyšla z toho stromu.“ A potom zaspal.
Čítať ďalej →Ako Barunka stretla medveďa
Za niekoľkými dedinami a riekami sa rozprestieral hlboký les. Rástli tam ihličnaté aj listnaté stromy. Uprostred tohto lesa sa nachádzalo krmítko a kúsok od neho bolo posedenie. Je to taká menšia rozhľadňa, kam chodí poľovník pozorovať zvieratá a dávať pozor na to čo sa deje v lese.
Čítať ďalej →Muzikanti z Brém
Bol raz jeden somárik, a ten bol už veľmi unavený, lebo celý život ťažko pracoval. No jeho trápeniu ešte nebolo koniec! „Zajtra ťa predám na jatky, ty stará mrcina. Už nie si na nič dobrý!“ zahromžil naň jeho pán. Toľká krutosť somárika nahnevala, veď statočne pracoval celý život a nikdy sa na nič nesťažoval. Rozhodol sa teda, že svojho nevďačného pána opustí. Keď prišla noc, vydal sa na cestu, ale ešte raz sa naposledy obzrel za miestom, kde strávil celý svoj život.
Čítať ďalej →Magické kvety
Bolo krásne zelené údolie. Rástli tam kvety rôznych farieb. Všetky mali svoju vlastnú nádhernú vôňu. Každý z nich voňal inak. Stačilo zatvoriť oči a jemne dýchať v blízkosti jedného z nich, aby sa nám zatočila hlava. Ale málokto vedel, že každý z týchto kvetov má magickú moc. Keď ju ten kto klamal zacítil, na tvári a tele sa mu objavili zelené škvrny. Takmer celý sa zazelenal. A trvalo dlho, kým sa mu vrátila pôvodná farba.
Čítať ďalej →Mešec, z ktorého nikdy neubudne
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dobrá víla. Tá víla sa už nemohla pozerať na to, akí sú ľudia na svete chudobní, a tak začarovala mešec tak, aby z neho dukátov nikdy neubudlo. Tento mešec dala medzi ľudí, avšak pod podmienkou, že si z neho každý musí vytiahnuť len toľko, koľko nutne potrebuje, a ani o zlatku viac, pričom mešec musí posunúť zase ďalším a ďalším ľudom tak, aby sa dostal do rúk všetkým ľudom na svete.
Čítať ďalej →O sliepočke, ktorá chcela lietať
Na gazdovskom dvore bolo veľa zvierat. Prasiatka, ovce, kozy, kravička, pes, mačka a sliepky s kohútom. Jedna zo sliepok, ktorú ostatné zvieratá volali Cipa, mala jeden netradičný sen. Chcela vedieť lietať.
Čítať ďalej →Aj niekto malý môže dosiahnuť niečo veľké
Uprostred hlbokého lesa stál peň. Bola jediný široko ďaleko. Okolo neho rástlo papradie a sem-tam preletel nejaký motýľ. Každý večer na tom pni sedávala víla. Bola veľmi malá. Keď okolo prechádzal dospelý človek, videl len malé svetlo na pahýli. Ale nemohol vedieť, že je to víla.
Čítať ďalej →Cigánska veštba
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ a kráľovná, ktorým sa malo čoskoro narodiť dieťa. Obaja sa naň tešili a už teraz plánovali, aký pekný život mu pripravia. V jeden deň sa kráľovná prechádzala po uliciach mesta. V pokojných myšlienkach ju vyrušila cigánka, ktorá k nej pribehla spoza rohu. „Dajte, dajte, panička, vyveštím vám budúcnosť!“ Kráľovná najskôr nesúhlasila, no nakoniec zvíťazila zvedavosť.
Čítať ďalej →