To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Bol raz jeden dráčik, ktorý sa chcel stať hasičom. Už od mala ním chcel byť. Chcel sa voziť v aute s húkačkou, nosiť peknú uniformu a pomáhať ľuďom. Všetci ľudia mali radi hasičov. Ďakovali im a dávali im buchty. Povedal to svojej mame, no tá sa veľmi nepotešila. Ba dokonca sa zhrozila! „Hasičom? Hasičom? Zbláznil si sa? Draky ohne zakladajú, nie ich hasia!“
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, boli raz dve princezné, Anna a Hana. Tieto dve princezné boli výnimočné. Boli totiž úplne podobné, boli dvojičky. Často toho veľmi zneužívali a pomýlili tak nielen kráľovských sluhov v zámku, ale aj vlastných rodičov, kráľa a kráľovnú. Odlišovali sa len jedným – Anna vedela krásne spievať, zatiaľ čo Hana nevedela vylúdiť ani jeden správny tón.
Čítať ďalej →
Pamätáte si na Buddyho? Po tom, ako sa musel zmieriť s tým, že u susedov ho bude už navždy provokovať mačka s mačencami, sa musel vyrovnať s ďalším problémom, s poštárom. Poštár Ferko bol milý chlapík. Veselý a zhovorčivý. Každého v dedine poznal, s každým sa porozprával. Ľudia ho mali radi a vždy sa tešili, keď im mal doniesť poštu. Jediný, kto ho nemal rád bol Buddy.
Čítať ďalej →Bol marec. Hoci bol v kalendári prvý jarný deň, keď sa deti v 3.A pozreli von oknom, stále videli len sneh a sneh. „Toto sa mi vôbec nepáči! Už tu má byť jar!“ zvolal Tomáš, ktorý by si veľmi rád už konečne zahral futbal. „Ani nevrav! Zima by už mala konečne odísť!“ dodala Lenka, ktorá sa tešila na to, ako bude konečne jedávať zmrzlinu. „Mali by sme Zimu nájsť a povedať jej, že by už mala odísť,“ zamyslel sa Samko, „len kde ju nájdeme?“
Čítať ďalej →Myška Hryzka mala jeden veľký problém. Ľudia v dome, v ktorom bývala, si kúpili novú mačku. Hryzka sa s ňou spoznala hneď na druhý deň ráno, keď sa vybrala hľadať do pivnice niečo pod zub. Zrazu sa z ničoho nič k nej prirútil ten obrovský chlpatý tvor. Hryzka sa zľakla a zaliezla do diery. Ešte tri ďalšie dni sa bála vyjsť von a v bruchu jej už riadne škŕkalo. Hryzka to už nevydržala.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorý vyhlásil, že si za ženu vezme len takú princeznú, ktorá bude mať tristošesťdesiatpäť krásnych šiat. Kráľ totiž chodil každý deň v roku na ples do rôznych hradov a kráľovstiev a chcel, aby mal ženu, ktorá bude vždy krásna a pekne oblečená.
Čítať ďalej →Malá morská panna Koral sa potulovala po dne oceánu. Nemala mnoho kamarátok, ale mala svoju vernú priateľku – malú rybku Trixie. Boli spolu naozaj všade. Koral ju našla v jednu upršanú noc. Trixie bola zapletená do sietí, ktoré sa povaľovali v oceáne a tak ju oslobodila. Bola vtedy ešte veľmi maličká, takže už s Koral ostala. Vychovávala ju najlepšie ako vedela a tak sa z nich časom stali najlepšie priateľky.
Čítať ďalej →Hoci už bol marec, jazero za dedinou, v ktorej býval Peťko, bolo stále zamrznuté. Teda aspoň to si Peťko a jeho spolužiaci, ktorí sa v sobotu naň vybrali korčuľovať, mysleli. Zuzka, ich spolužiačka, ktorá sa prechádzala pri jazere so svojim psíkom Rexom, však mala iný názor. „Chlapci nechoďte tam! Mne sa zdá, že ten ľad je tenký. Môže sa každú chvíľu prepadnúť,“ varovala ich.
Čítať ďalej →Blížili sa fašiangy, a to znamenalo jediné! V meste sa bude konať veľký fašiangový sprievod so súťažou o najkrajšiu fašiangovú masku. Deti z celého mesta si už celé mesiace lámali hlavu nad tým, akú masku si pripravia. Niektorí si masku dokonca požičali v miestnom divadle. Iní si ju vyrobili. Aj Aďo si ju musel vyrábať sám. Jeho mamička totiž nemala dostatok peňazí na to, aby mu ju požičala alebo kúpila. Darmo si však Aďo tento rok lámal hlavu nad tým, akú masku by si vyrobil, nič mu nenapadlo.
Čítať ďalej →V jednom ďalekom meste žil chlapec Kay a dievčatko Gerda. Neboli súrodenci, ale mali sa veľmi radi. Jedného dňa im stará mama porozprávala príbeh o Snehovej kráľovnej: „Je studená ako ľad. Prichádza so zimou. Niekedy pozerá do okien a na okenné tabule kreslí záhadné obrazce.“
Čítať ďalej →