Do siedmej triedy nastúpila nová žiačka. Volala sa Lucka a prišla z veľkého mesta. Lucka sa nových spolužiakov hanbila, s nikým sa nechcela rozprávať, dokonca sedela sama v lavici. Zdalo sa jej, že sa s ňou nechce nikto kamarátiť, že sa jej všetci posmievajú. No opak bol pravdou. Ostatní sa jej hanbili tiež. Veď ona prišla z mesta! Má pekné oblečenie, najmodernejší mobil a býva v luxusnom dome. Mysleli si o nej, že je namyslená a pyšná, a tak sa s ňou nerozprávali.
Čítať ďalej →Krátke rozprávky

To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Eliška a čarovný lektvar
Tak ako každý večer, tak ani tento nebol výnimočný. Eliška si čítala knihu o lektvare, na ktorý sa už dlho pripravovala. „Neviem sa dočkať!“ natešene hovorila sestrám čarodejniciam. Sestry na ňu len pozerali a smiali sa, pretože si mysleli, že to nedokáže.
Čítať ďalej →O morskej víle, ktorá nevedela spievať II.
Keď sa kráľ Miloslav zobudil, ležal v podmorskom žalári. Nepamätal si nič, len veľkú búrku, ktorá sa strhla, a krásne dievča, ktoré ho prišlo varovať. „Keby som ju ešte raz videl, požiadal by som ju o ruku a zobral do svojho kráľovstva.“ Veril, že dievča sa vráti a pomôže mu presne tak, ako chcela na lodi.
Čítať ďalej →O morskej víle, ktorá nevedela spievať I.
Kráľovná mora mala dvanásť dcér. Tieto dcéry sedeli na brehu mora a spievali prekrásne pesničky, ktorými lákali námorníkov z celého sveta. Beda však! Keď námorníci otočili svoje lode a chceli plávať za peknými hlasmi, spustila sa morská búrka a všetky lode sa potopili. Jedna z dcér sa volala Linda. Bola pekná, milá a múdra, no nevedela to najdôležitejšie, nevedela pekne spievať. Ba čo viac, nevedela vôbec spievať. Vždy, keď spolu so sestrami trénovala, spievala falošne tak veľmi, že to všetkým naokolo trhalo uši.
Čítať ďalej →Korčule z výkladu
Katka sa veľmi chcela vedieť korčuľovať. V televízii sa pozerala na krasokorčuľovanie a nesnívala o ničom inom, len o tom, že sa to naučí a bude slávna korčuliarka, ako dievčatá v televízii. Boli tu však dva veľké problémy: Nebol ľad a ona nemala korčule. Veľmi sa tešila na zimu, vtedy zamrzlo jazero a chlapci tam chodili hrať hokej a ona, ona sa tam bude chodiť korčuľovať.
Čítať ďalej →O drakovi, ktorý sa nechcel ženiť II.
Pamätáte si na Floriána? Áno, to bol ten drak, ktorý sa nechcel ženiť. Chcete vedieť, ako to s ním pokračovalo? Tak počúvajte! Floriána mama donútila, aby sa vybral za princeznou a odniesol ju do svojej jaskyne. Florián najskôr nesúhlasil, no nakoniec sa podvolil.
Čítať ďalej →O drakovi, ktorý sa nechcel ženiť I.
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden dráčik, ktorého volali Florián. Tento dráčik si rástol a rástol, bol spokojný a šťastný a nič mu nechýbalo. Veľa jedol, spal a keď sa nudil, vyletel z jaskyne, v ktorej žil so svojou mamou, a preletel sa do susedného kráľovstva, kde vystrašil ľudí. Veľmi sa zabával na tom, ako pred ním ľudia utekali. Hneď mu to zlepšilo náladu, a tak sa spokojný mohol vrátiť do jaskyne a zase jesť a zase spať. Jeho mama dračica ale bola s takýmto Floriánovým životom nespokojná, a tak mu prikázala, že sa musí oženiť.
Čítať ďalej →Popolvár
Jeden otec mal troch synov, už dosť vyrastených. Dvaja starší sa dosť fintili, iba ten najmladší, zaváľaný, ufúľaný, ten sa len v peci váľal. Preto ho ani inak nenazvali, len Popolvár-Hnusná tvár.
Čítať ďalej →Polročné vysvedčenie
V deň, kedy si mali žiaci prevziať polročné vysvedčenia, Jožka neobyčajne silno bolel žalúdok. Alebo že by to bolo skôr svedomie? Svojim rodičom totiž nepovedal, že z matematiky bude mať štvorku. Všelijako sa vyhováral a chcel, aby ho rodičia nechali doma. No tí nesúhlasili. Len nech pekne ide pre vysvedčenia a potom poobede pôjdu k lekárovi.
Čítať ďalej →Buddy a nová mačka u susedov
Volám sa Buddy a som pes. Mám najlepšieho pána na svete, je to chlapec, ktorého volajú Michal. Žijem si spokojne. Mám teplú búdu, veľký dvor, veľa hračiek, veľa jedla a lásku môjho milovaného chlapca. Každý deň ráno síce odíde spolu s rodičmi preč, no poobede sa vždy so mnou hrá.
Hádže mi loptičky, preťahujeme sa lanom, alebo sa naháňame. Keď sú však všetci preč, ja strážim. Nikoho sem nepúšťam. Dobre, možno si občas zdriemnem, hlavne poobede, no vždy spím len na jedno oko. Tým druhým dávam pozor. Dnes som si ako obyčajne ľahol do pelechu a chystal sa oddýchnuť si. Zrazu počujem nejaké zvuky.
Čítať ďalej →